Otvára sa brána do PEKLA. Kráter na Sibíri sa nebezpečne zväčšuje
Kráter na Sibíri, známy aj ako „brána do pekla“, sa neustále zväčšuje.
Kráter na Sibíri, známy aj ako „brána do pekla“, sa neustále zväčšuje. Môže za to, ako inak, globálne otepľovanie.
Nový výskum zistil, že Batagajský kráter, známy aj ako „brána do pekla“, sa od roku 2014 neustále zväčšuje. Táto prepadlina, ktorá sa nachádza v Republike Sacha (po starom Jakutsko), vznikla prepadaním zemského povrchu v dôsledku topenia permafrostu a pohlcuje všetko, čo jej stojí v ceste.
Ukazuje sa však, že podoba tohto kráteru, akú poznáme dnes, nie je definitívna. Globálne otepľovanie vplýva aj na permafrost, ktorý sa nebezpečne topí.
Permafrost, ktorý mal všetko držať pokope, sa topí
Takmer 60 % ruskej Arktídy tvorí permafrost, čiže dlhodobo zamrznuté povrchové oblasti.
Tento permafrost sa však veľmi rýchlo topí. O 20 až 30 rokov hrozí, že sa roztopí úplne, pričom do atmosféry uvoľní veľké množstvo plynov vrátane nebezpečného metánu.
Ruská oblasť permafrostu je tiež najväčšou zásobárňou organického uhlíka na svete, ktorý sa po roztopení premieňa na skleníkový plyn vrátane nebezpečného metánu a následne tak prispieva ku globálnemu otepľovaniu.
Ak bude globálna teplota naďalej stúpať, v najbližšej dobe sa môže roztopiť až 70% arktického permafrostu, pričom do roku 2050 hrozí, že sa roztopí úplne.
Batagajský kráter ako miesto uctievania aj zdroj informácií pre vedcov
Sibírska brána do podsvetia naháňa miestnym pastierom sobov a šamanom strach, zároveň je pre nich objektom uctievania. Jakutská legenda dokonca hovorí, že jedného dňa pohltí všetko, čo je na Zemi. Strahch vyvoláva aj v obyvateľoch mesta Batagaj, ktorí pre zosuvy pôdy trpia už od 50. rokov minulého storočia.
Na druhej strane je však Batagajský kráter neobmedzeným zdrojom pre vedcov z mnohých odvetví, či už klimatológie, geológie alebo archeológie. V kráteroch sa už našli kostry mamutov, bizónov, medveďov a ďalších pravekých zdrojov.
Zväčšovanie krátera je závažné
Batagajský kráter sa od roku 2014 zväčšuje o 1 milión kubických metrov ročne a pri jeho ničení sa uvoľňujú tisíce ton uhlíka.
Od 90. rokov zmizlo už 35 miliónov kubických metrov pôdy. Asi dve tretiny z toho tvoril ľad a zvyšnú tretinu nánosy permafrostu. Zatiaľ čo v roku 2014 bola šírka krátera 790 metrov, v roku 2019 to bolo už 890 metrov.
