Zmŕtvychvstanie v priamom prenose: Vedci po 7 000 rokoch prebudili organizmus k životu

Sedem tisíc rokov ležali riasy na dne Baltského mora v stave podobnom spánku. Odpočívali tam v usadeninách, bez kyslíka, bez svetla bez toho, aby čokoľvek narušilo ich samotu. Keď ich vedci odobrali zo sedimentov, podarilo sa im ich bez problémov prebudiť: mikroskopickým organizmom sa plne vrátila životaschopnosť.

Ako informuje ČT24, za objavom stoja nemeckí vedci, ktorých zaujímali extrémne schopnosti rias známych ako rozsievky prežívať v stave takzvanej dormancie. Ten by sa dal zjednodušene popísať ako „spánkový režim“, do ktorého sa uloží mobilný telefón alebo notebook, keď sa im vybije batéria. Drobučké jednobunkové rozsievky sú v tom ale oveľa schopnejšie než sebasofistikovanejší ľuďmi vyrobený prístroj.

Vedci skúmali rozsievku Skeletonema marinoi, ktorá nemá slovenské meno. Keď nemajú vhodné podmienky na život, prechádzajú do stavu, kedy si znížia metabolickú aktivitu a vytvoria si robustné ochranné štruktúry. V tomto stave klesajú na dno vodných plôch. Po nejakej dobe ich tam zasypú usadeniny a riasy miznú zo sveta. Ako ale ukázala nemecká štúdia –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ nie navždy.

Zmŕtvychvstanie, ktoré vede ponúkne nové poznatky

„Takéto usadeniny sú ako časová schránka, ktorá obsahuje dôležité informácie o ekosystémoch v minulosti a o biologických spoločenstvách, o vývoji ich populácií a genetických zmenách,“ vysvetľuje Sarah Boliusová, ktorá výskum viedla. Tieto „trezory“ je ale možné otvoriť –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ tomuto prístupu sa podľa nej hovorí „ekológia vzkriesenia“.

Praveké organizmy ako rozsievky obsahujú množstvo informácií o dávno zaniknutom svete. „Kombináciou všetkých týchto informácií chceme lepšie pochopiť, ako a prečo sa fytoplanktón Baltského mora geneticky a funkčne prispôsobil zmenám prostredia,“ vysvetľuje vedkyňa. Mohlo by to podľa nej pomôcť tomu, aby toto more lepšie prežilo zmeny v súčasnosti aj budúcnosti.

Vzorky, na ktoré Boliusová zamerala svoju pozornosť, sa našli pred štyrmi rokmi v jadrách sedimentov z hĺbky vyše 250 metrov. Keď vedci nastavili podmienky na „ideálne“, podarilo sa im oživiť deväť vzoriek z rôznych vrstiev usadenín: pokryli tam dobu takmer sedemtisíc rokmi.

Vyššie spomínaná Skeletonema marinoi sa našla vo všetkých vrstvách - a zo všetkých sa podarilo tento super-odolný organizmus oživiť. „Je pozoruhodné nielen to, že tieto oživené riasy nielenže prežili, ale dokonca zrejme nestratili nič zo svojej "fitness", teda schopnosti biologickej výkonnosti. Rastú, delia sa a fotosyntetizujú rovnako ako ich moderní potomkovia,“ zdôrazňuje Boliusová.

Podobný mechanizmus používa celý rad organizmov, ale len máloktorý to dokáže tak dobre ako rozsievka. Úspešné vzkriesenie po takej dlhej dobe ako v prípade Skeletonemy marinoi je výnimočné; patrí podľa autorov štúdie medzi najstaršie organizmy, ktoré sa podarilo úspešne oživiť z neporušeného spiaceho štádia. U vodných organizmov uložených v usadeninách je to najstarší známy príklad.

V Baltskej oblasti je Skeletonema marinoi veľmi bežná dodnes, typicky sa vyskytuje počas jarného kvetu. Najstaršia vzorka so životaschopnými bunkami tohto druhu pochádzala z obdobia pred 6871 rokmi.