Zmeny klímy sme minulý rok pocítili takmer všetci. Rok 2023 bol rokom viacerých rekordov

„V roku 2023 bola Európa svedkom najväčšieho požiaru, aký bol kedy zaznamenaný, jedného z najvlhších rokov, silných morských horúčav a rozsiahlych ničivých záplav. Teploty sa stále zvyšujú, takže naše údaje sú stále dôležitejšie pre prípravu na dopady zmeny klímy,“ uviedol riaditeľ C3S Carlo Buontempo.

Súhrnná správa Copernicus Climate Change Service a Svetovej meteorologickej organizácie obsahuje opis a analýzu klimatických podmienok a výkyvov z celého krajinského systému, kľúčové udalosti a ich dopady a diskusiu o klimatickej politike a opatreniach so zameraním na ľudské zdravie.

Správa tiež obsahuje aktualizované údaje o dlhodobom vývoji kľúčových klimatických ukazovateľov.

Rok 2023 bol rokom rekordov

Rok 2023 bol najteplejším alebo druhým najteplejším rokom v histórii merania. Teploty v Európe boli nadpriemerné po neuveriteľných 11 mesiacov v roku, vrátane najteplejšieho septembra v histórii meraní.

V roku 2023 bol tiež zaznamenaný rekordný počet dní s extrémnou horúčavou. V celej Európe je podľa správy viditeľný rastúci trend v počte dní so silným tepelným stresom. A má to dopady aj na ľudské zdravie.

Úmrtnosť v dôsledku tepla sa za posledných dvadsať rokov zvýšila približne o 30 %. Vedci odhadujú, že k nárastu úmrtí v dôsledku horúčavy dochádza v 94 % európskych regiónov. Pritom verejnosť aj zraniteľné skupiny (ako napríklad seniori, tehotné ženy či deti) teplo a jeho rizikovosť podceňujú.

Tiež priemerná teplota povrchu oceánu v Európe bola najvyššia v histórii meraní. Napríklad v júni zasiahla Atlantický oceán západne od Írska a v okolí Spojeného kráľovstva extrémna vlna morských horúčav, ktorá priniesla teploty na povrchu mora až o 5 °C vyššiu, než je priemer.

Minulý rok bol navyše extrémne vlhký. V celej Európe spadlo o 7 % viac zrážok, než je priemer. Vďaka tomu boli priemerné prietoky v európskej riečnej sieti napríklad v decembri najvyššie v histórii meraní, pričom mimoriadne vysoké prietoky boli zaznamenané na takmer štvrtine riečnej siete. Prietoky v jednej tretine európskej riečnej siete prekročili vysoký povodňový prah a v 16 % prekročili povodňový prah.

Naopak menej bolo snehu, najmä v strednej Európe a v Alpách. V Alpách tiež došlo v roku 2023 k mimoriadnemu úbytku ľadovcov, čo súvisí s podpriemernou zimnou akumuláciou snehu a silným letným topením v dôsledku vĺn horúčav. V rokoch 2022 a 2023 stratili ľadovce v Alpách približne 10 % svojho zostávajúceho objemu, uvádza správa.

Aj rozsah arktického morského ľadu zostal po väčšinu roku 2023 pod priemerom. Pri svojom ročnom maxime v marci bol mesačný rozsah o 4 % nižší ako priemer a zaradil sa tak na piate najnižšie miesto v histórii záznamov. Pri ročnom minime v septembri bol mesačný rozsah šiesty najnižší, 18 % pod priemerom.

Celeste Saulo, generálna tajomníčka Svetovej meteorologickej organizácie (WMO), hovorí: „Klimatická kríza je najväčšou výzvou našej generácie. Náklady na opatrenia v oblasti klímy sa môžu zdať vysoké, ale náklady na nečinnosť sú oveľa vyššie. Ako ukazuje táto správa, musíme využiť vedu na to, aby sme poskytli riešenie pre dobro spoločnosti.“