Do konca storočia už nebudú platiť aktuálne podnebné pásma tak, ako ich poznáme doteraz. Klimatické zmeny každým rokom posúvajú hranice a do roku 2100 už na Slovensku mierne podnebné pásmo platiť nebude.
Podnebné pásma sú geografické oblasti s podobným počasím vrátane teploty, vlhkosti a zrážok. Tieto pásma sú určené faktormi, ako je zemepisná šírka, nadmorská výška a blízkosť vodných plôch.
Klasifikáciu klimatických pásiem vo svete zaviedol nemecko-ruský klimatológ Wladimir Köppen v roku 1884 a v mierne pozmenenej forme sa využíva dodnes. Je založený na 5 hlavných podnebných pásmach: tropické, suché, mierne, kontinentálne a polárne. To, čo však platilo predtým, už platiť nebude − určité regióny sveta totiž môžu mať do roku 2100 úplne inú klímu.
Každá z týchto zón má svoje vlastné jedinečné vlastnosti a zohráva kľúčovú úlohu pri formovaní ekosystémov a ľudských spoločností v nich. Tropické klimatické zóny sa zvyčajne nachádzajú v blízkosti rovníka a vyznačujú sa vysokými teplotami a silnými zrážkami. Naopak, v suchých klimatických zónach je málo zrážok a často sa vyskytujú v púštnych oblastiach.
Mierne podnebné pásma majú mierne teploty a odlišné ročné obdobia, kontinentálne majú výraznejšie teplotné rozdiely. Napokon, polárne klimatické zóny sa nachádzajú v blízkosti pólov a majú veľmi nízke teploty a minimálne zrážky. Podnebné pásma však nie sú statické a môžu sa časom meniť v dôsledku prírodných procesov alebo ľudskej činnosti.
Jedným z najvýraznejších dopadov globálneho otepľovania na podnebné pásma je zvyšovanie priemerných globálnych teplôt. To viedlo k rozšíreniu tropických klimatických zón smerom k pólom, čo ovplyvnilo oblasti, ktoré boli predtým klasifikované ako mierne alebo dokonca polárne.
Ďalším dôsledkom globálneho otepľovania je zmena vzorcov zrážok, čo vedie k častejším a intenzívnejším suchám v niektorých oblastiach a výdatnejším zrážkam v iných. To má významné dôsledky pre poľnohospodárstvo, vodné zdroje a celkovú stabilitu ekosystémov.
Vplyv globálneho otepľovania na klimatické zóny je evidentný v rôznych regiónoch sveta. Napríklad v Arktíde dochádza v dôsledku zvyšovania teplôt k rýchlym zmenám polárneho klimatického pásma. To viedlo k topeniu morského ľadu a permafrostu, čo ovplyvnilo biotopy ľadových medveďov, tuleňov a iných voľne žijúcich živočíchov, ktoré závisia od týchto zamrznutých prostredí.
V miernych oblastiach, ako sú časti Európy a Severnej Ameriky, došlo k výraznému posunu smerom k vyšším teplotám a dlhším vegetačným obdobiam. To má dôsledky pre poľnohospodárstvo, pretože plodiny, ktoré boli predtým obmedzené na určité zemepisné šírky, môžu teraz rásť severnejšie. Prináša však aj výzvy, ako je zvýšená populácia škodcov a potenciál pre extrémnejšie poveternostné javy.
V tropických oblastiach došlo k rozšíreniu tropického klimatického pásma smerom k pólom, čo viedlo k zmenám v zrážkových vzorcoch a k potenciálu častejších a intenzívnejších búrok. To má dôsledky pre komunity, ktoré možno neboli historicky pripravené na takéto poveternostné udalosti.
Zmena sa bude týkať aj Európy vrátane Slovenska. V rámci projektu Coupled Model Intercomparison Project Phase 6 (CMIP6) by sa 80 až 90 % všetkých oblastí Európy mohlo nachádzať v inom podnebnom pásme.
Územie Slovenska patrí z hľadiska globálnej klimatickej klasifikácie do severného mierneho klimatického pásma s pravidelným striedaním štyroch ročných období. Ak by sa prognózy naplnili, tak za menej ako 80 rokov bude mať Slovensko klímu ako Španielsko.