Zmena klímy má významný vplyv na výskyt hmiel. Miestami ich počet klesol o tretinu

O hmle sa hovorí, keď dohľadnosť klesne pod jeden kilometer. Tvorená je predovšetkým vodnými kvapôčkami, pri teplote pod nulou sú tieto kvapôčky prechladené a môžu namŕzať.

Vznik hmly je pomerne zložitou záležitosťou, do ktorej vstupuje rad lokálnych faktorov, ako sú mikrofyzikálne, dynamické, radiačné ale aj chemické procesy, a taktiež sa môžu uplatniť veľkopriestorové deje, ako je napríklad prechod atmosférických frontov. Veľmi dôležitá je aj prítomnosť znečisťujúcich látok, približuje ČT24.

Pozitíva i negatíva hmly

Hmly môžu mať pozitívny vplyv. Najmä v suchých regiónoch, ako sú napríklad púšte Atacama alebo Namib, kde prinášajú zásadný diel vlahy pre tamojšiu vegetáciu.

V Európe ju ale považujeme skôr za potenciálne problematický jav, predovšetkým v doprave, kde môže spôsobiť finančné škody (napríklad v letectve), ale aj úmrtie osôb, najmä v cestnej doprave. Preto sa hmlám venuje veľká pozornosť pri predpovedaní počasia. Ale možno trochu bokom zostáva – aspoň v podmienkach strednej Európy – analýza ich výskytu vo väzbe na zmenu klímy.

V posledných dekádach pozorujeme celosvetovo skôr zníženie počtu dní s hmlami, čo má na jednu stranu zrejmú súvislosť s vyššie spomínaným čistejším vzduchom. Dôležitá je ale aj rola meniacej sa klímy, ktorá ovplyvňuje meteorologické faktory týkajúce sa vzniku hmly.

Klimatická zmena a hmla

Rastúca teplota vzduchu býva často spojená s poklesom relatívnej vlhkosti, a teda aj menej častým výskytom situácií so stopercentným nasýtením vzduchu vodnou parou, kedy vzniká hmla. Dôležitú úlohu zohráva aj väčšia urbanizácia, teda zväčšovanie podielu zastavaných území a zosilňovanie príslušných tepelných ostrovov miest, čo vedie k otepleniu, ale aj zníženiu vodnej pary vo vzduchu, pretože zrážková voda je rýchlo odvádzaná kanalizáciou.

Zmenšenie výskytu hmly pritom má ešte jeden zaujímavý vplyv - a to je ďalšie oteplenie. Hmla totiž chráni povrch pred dopadom slnečných lúčov, hmly tak brzdia denný nárast teploty vzduchu. A keď chýba, tak sa vzduch viac ohreje a následne to ďalej sťaží vznik hmly.

Lokálne zvláštnosti

Mimo podmienky strednej Európy sa môže výskyt hmly výraznejšie líšiť v závislosti od lokálnych zvláštností. Zaujímavá v tomto ohľade je Arktída, kde dlhodobo klesá množstvo morského ľadu. To ale znamená viac plochy s otvoreným morom, nad ktorým potom dochádza často k vzniku hustých hmiel.

A tieto hmly môžu významne spomaliť námornú dopravu, ktorá severné trasy okolo Ruska alebo Kanady bude vďaka roztopenému ľadu môcť stále častejšie využívať. Napríklad cesta okolo Kanady by sa kvôli hmlám mohla predĺžiť až o 2,5 dňa.

Hmla sa stáva častejšou aj v oblastiach Perzského zálivu, napríklad v Spojených arabských emirátoch. Vďaka vlhšiemu vzduchu sa počas zimného obdobia tvoria hmly ľahšie, čo môže ovplyvniť tamojšiu hustú leteckú dopravu.

V iných častiach sveta nemusí v súvislosti so zmenou klímy dochádzať k žiadnym zmenám, na druhú stranu v suchých regiónoch, na západných okrajoch pevnín, v blízkosti morí dochádza k poklesu výskytu hmly. Napríklad v americkej Kalifornii klesol počet dní s hmlami za posledných sedemdesiat rokov takmer o tretinu, aj tu je časť zmeny spôsobená čistejším vzduchom. Okrem toho sa ale môže uplatňovať aj teplejší povrch mora, a nie je vylúčené ani pôsobenie ďalších faktorov. V súvislosti s pobrežnými hmlami môže vplyvom otepľovania dochádzať aj k zvyšovaniu výšky, od ktorej sa hmly tvoria.

To môže mať pomerne závažný vplyv na komunity, ktoré sú na vlhkosti z hmly závislé, predovšetkým potom na západnom pobreží Južnej Ameriky. Tam je totiž voda získavaná z hmly zásadná pre existenciu poľnohospodárstva a zásobovania obyvateľov vodou. A pokiaľ tento zdroj bude menej výdatný alebo častý, budú ľudia musieť hľadať iné zdroje vody. A dopady pocítia aj tamojšia vegetácia a ekosystémy.