Oddnes sa začínajú dni konečne predlžovať a „obdobie temna“ tak končí. V sobotu predobedom na severnej pologuli nastal zimný slnovrat a oficiálne začala astronomická zima.
Zimný slnovrat označuje presný okamih, kedy je severná pologuľa naklonená najďalej od Slnka. Toto je najkratší deň v roku s najmenším počtom hodín denného svetla, ktorý nastal práve dnes.
Presný okamih zimného slnovratu sa z roka na rok mení v dôsledku mierneho nesúladu medzi gregoriánskym kalendárom a skutočnou rýchlosťou rotácie Zeme okolo Slnka, ale zvyčajne pripadá na 21. alebo 22. decembra. Tento rok nastal zimný slnovrat 21. decembra, teda dnes o 10.20 h.
Už zajtra 22. decembra bude o 3 sekundy viac denného svetla a napríklad 1. januára 2025 bude slnečného svitu dokonca o 57 sekúnd viac. Aj keď sa to zdá ako nepatrný rozdiel, dni sa nebudú predlžovať takto pomaly donekonečna. Dni sa totiž predlžujú asymetricky.
Môžeme si to uviesť aj na konkrétnom príklade: Napríklad v Bratislave ešte včera 20. decembra trval deň za svetla 8 hodín a 21 minút, tak napríklad na Silvestra, teda 31. decembra, bude deň za svetla trvať v Bratislave už 8 hodín a 25 minút, teda sa za 11 dní predĺži o 4 minúty.
O mesiac neskôr, konkrétne 31. januára 2025, bude deň za vidna v našom hlavnom meste trvať 9 hodín a 29 minút, čo je o hodinu viac. Na konci februára bude denné svetlo pretrvávať až 11 hodín.
Od dnešného dňa sa budú dni na severnej pologuli postupne predlžovať, a to až do letného slnovratu, ktorý bude 21. júna 2025.
To, že dni za denného svetla sa budú predlžovať, automaticky neznamená, že sa zároveň bude aj otepľovať. Hoci sa s nástupom zimy budú dni za vidna dlhšie, atmosféra sa aj naďalej ochladzuje.
Podpisuje sa na tom dĺžka slnečného svitu a šikmý uhol, pod ktorým dopadajú slnečné lúče, a tiež teplotná zotrvačnosť oceánov, ktoré sa zohrievajú, ale aj chladnú pomalšie než pevnina.