Zima, aká už dávno nebola. Čo sa to vlastne stalo?
Extrémna zima, ktorá zasiahla Spojené štáty v polovici januára, prekonala niekoľko rekordov.
Extrémna zima, ktorá zasiahla Spojené štáty v polovici januára, prekonala niekoľko rekordov. Teploty vo všeobecne teplých oblastiach na juhovýchode klesli na hodnoty, ktoré v regióne ešte neboli. Hoci bola tohtoročná zima tuhá, štatisticky zimné mesiace prinášajú čoraz miernejšie podmienky.
V polovici januára tohto roka sa pás snehových zrážok poháňaný studeným arktickým vzduchom presunul na juhovýchod USA. Oblasť od Texasu po východné pobrežie bola v stave pohotovosti, pričom napadlo až 20 centimetrov snehu.
Zatiaľ čo pre mnohých severanov je toto počasie na „zimnom“ poriadku, niektoré južné štáty dokonca ani nemali snehové pluhy a museli ich priviezť z iných regiónov.
Rekordné mrazy a snehová nádielka
Z údajov Národného úradu pre oceán a atmosféru (NOAA) táto januárová zimná epizóda prekonala mnoho rekordov. V New Orleans v Louisiane 22. januára teplomery ukazovali -3,3 °C, čo je najnižšia hodnota od roku 1940.
V ten istý deň mesto Lafayette zaznamenalo -15,6 °C, najnižšiu teplotu od roku 1893, zatiaľ čo neďaleká malá New Iberia zaznamenala -16,7 °C, najnižšiu teplotu v histórii meraní.
Meteorológovia vysvetlili, že mimoriadne silné bolo aj sneženie. Rekordné hodnoty zaznamenali niektoré lokality v Texase, Louisiane, Alabame a na Floride. Miestna kancelária Národnej meteorologickej služby (NWS) v Lake Charles v štáte Louisiana vydala 21. a 22. januára vôbec prvé varovanie pred fujavicami pre časti štátu.
Na niektorých miestach sa nahromadilo viac ako 25 cm snehu, čo znamená, že túto zimnú sezónu mali viac snehu ako severné mestá známe svojimi drsnými zimami ako napríklad Chicago.
Efekt Mexického zálivu
Podľa Nicole Collins z NOAA, ktorá údaje zostavila, sa historické snehové búrky ukázali ako výsledok viacerých faktorov. Kolaps polárneho víru, obrovskej stratosférickej vzduchovej hmoty nízko nad Arktídou, spôsobil, že masy studeného vzduchu sa presunuli na juh smerom k Mexickému zálivu.
Nejaký čas sa nad pobrežím zdržiaval studený vzduch a pomaly zvyšoval tok vlhkosti z vody na pevninu. Zrážka vlhkosti so suchým arktickým vzduchom vytvorila jazerný efekt.
Procesy narúšania polárneho víru môžu do určitej miery súvisieť so zmenou klímy. Jednou z hypotéz podľa expertky NOAA na polárne víry Amy Butler je, že zvýšené topenie arktického morského ľadu by mohlo predĺžiť tvar víru, čo by umožnilo tomuto vzduchu ľahšie prúdiť na juh. Táto hypotéza si ale vyžaduje ďalšiu analýzu.
Nicole Collins poznamenala, že aj keď sú občas prekonané nové rekordy v nízkych teplotách, zimy v Spojených štátoch sú štatisticky stále miernejšie. Extrémny chlad sa stále vyskytuje, no pravdepodobnosť jeho výskytu sa časom znižuje.
