Svetová meteorologická organizácia zverejnila svoju prvú správu o dostupnosti pitnej vody na celom svete. Organizácia zdôrazňuje, že stav poznatkov o zdrojoch je nedostatočný. Je to znepokojujúce, najmä ak si uvedomíme, že v rýchlo sa otepľujúcom svete sú zdroje pitnej vody čoraz nestabilnejšie.
Odhaduje sa, že až 3,6 miliardy ľudí nemá v súčasnosti dostatočný prístup k vode. Do roku 2050 sa tento počet pravdepodobne zvýši na viac ako 5 miliárd. Podľa Organizácie Spojených národov 74 % všetkých prírodných katastrof v posledných dvoch desaťročiach súviselo s vodou. K podobným záverom dospela aj najnovšia správa WMO s názvom Stav svetových vodných zdrojov. Organizácia varuje, že zdroje pitnej vody sú čoraz nestabilnejšie vďaka rýchlemu otepľovaniu.
V správe sa uvádza, že v roku 2021 sa na mnohých častiach Zeme vyskytli veľké suchá. Prietoky boli pod priemerom rokov 1992 až 2020, a to v povodí Rio de la Plata v Južnej Amerike, v južnej a juhovýchodnej časti povodia Amazonky, na riekach Colorado, Missouri a Mississippi v Severnej Amerike, ako aj vo väčšine Afriky, na Sibíri a v strednej Ázii.
Niektoré z týchto katastrof súviseli aj s vysokými prietokmi. Stredná Čína, severná India a západná Európa čelili silným záplavám. V Mozambiku, na Filipínach a v Indonézii došlo k záplavám spôsobeným tropickými cyklónmi. Nadpriemerné prietoky boli zaznamenané aj v niektorých povodiach Severnej Ameriky, severnej Amazonky a južnej Afriky, ako aj v Číne a severnej Indii.
V správe sa uvádza, že straty v zásobách povrchovej vody sú väčšinou väčšie ako prebytky. V niektorých oblastiach, kde boli zaznamenané odchýlky v oboch smeroch (Aljaška, Patagónia, Himaláje alebo Baffinova zem), súviseli s procesmi dlhodobého topenia snehovej a ľadovej pokrývky. Na druhej strane niektoré obzvlášť suché miesta sú dôsledkom nadmerného odberu podzemnej vody na zavlažovanie.
Zmeny vo vodných zdrojoch zachytených vo forme ľadu sú mimoriadne dôležité. Tie ovplyvňujú potravinovú bezpečnosť a zdravie obyvateľstva mnohých krajín.
So zvyšujúcou sa globálnou teplotou vzduchu sa zvyšuje množstvo topiacej sa vody z ľadovcov. Ak sa Zem bude naďalej otepľovať a ľadovce budú ustupovať, prvým negatívnym dôsledkom bude strata zásobovania riek a podzemných vôd v obdobiach sucha a horúčav.
Ide o prvú správu Svetovej meteorologickej organizácie o globálnych zdrojoch sladkej vody a tiež jej dostupnosti v rôznych regiónoch sveta. Autori štúdie poukazujú na potrebu lepšieho monitorovania a riadenia, najmä v kontexte rastúceho dopytu a silných klimatických, environmentálnych a sociálnych tlakov.
Negatívne dôsledky zmeny klímy súvisia s vodou. Ide najmä o časté suchá, extrémne povodne, nepravidelne sezónne zrážky a zrýchlené topenie ľadovcov. To má závažné dôsledky pre hospodárstvo, ekosystémy a všetky aspekty ľudského života.
Petteri Taalas, generálny tajomník WMO, upozorňuje: „Naše znalosti o rozmiestnení, množstve a kvalite sladkovodných zdrojov stále nie sú dostatočné na to, aby sme ich mohli dobre spravovať a primerane sa im prispôsobiť.“ Dúfa, že zozbierané údaje sa využijú pri plánovaní investícií na prispôsobenie sa a zmiernenie zmeny klímy.