Zemetrasení na Slovensku je ročne niekoľko. V tomto mieste Slovenska hrozí zemetrasenie pomerne skoro
Zajtra to bude presne týždeň, čo východné Slovensko zasiahlo pomerne silné zemetrasenie, ktoré malo magnitúdu na úrovni 4.9 s epicentrom neďaleko Domaše.
Zajtra to bude presne týždeň, čo východné Slovensko zasiahlo pomerne silné zemetrasenie, ktoré malo magnitúdu na úrovni 4.9 s epicentrom neďaleko Domaše. Odborníkov by však neprekvapilo, ak by k ďalšiemu silnému zemetraseniu došlo hneď zajtra, no tentoraz v inom regióne Slovenska. V ohrození je najmä západ.
Zemetrasenie nie je len fenoménom oblastí so silnou seizmickou aktivitou, akými sú Japonsko či Kalifornia. Táto geologická udalosť, predstavujúca náhle a krátke otrasy zemského povrchu, sa vyskytuje aj na území Slovenskej republiky.
Ročne je zaznamenaných 80 otrasov
Vedci ročne zaznamenávajú na Slovensku približne osemdesiat takýchto otrasov. Väčšina z nich si však vyžaduje na svoje zaznamenanie sofistikované meracie prístroje a ostáva nepovšimnutá ľuďmi.
Zemetrasenia sú produktom zemských procesov a svedčia o dynamike a "živote" našej planéty. V prípade Slovenska sú dve oblasti zvlášť aktívne v súvislosti so seizmickou aktivitou – Dobrá Voda v Malých Karpatoch a oblasť okolo Komárna.
Výskum sa neobmedzuje len na tieto dve oblasti. Vedci intenzívne monitorujú aj ďalšie ohniskové zóny – pri Žiline, na Horehroní, pri Banskej Bystrici, a vo vihorlatskom sopečnom pohorí.
V poslednej spomenutej oblasti pred týždňom došlo k zemetraseniu a k uvoľneniu energie, ktorá sa tu roky kumulovala. Energia sa však kumuluje aj v ďalších oblastiach, kde jej je nahromadenej už pomerne dosť.
Kde hrozí zemetrasenie?
Seizmicky najaktívnejšou oblasťou na Slovensku je okolie Komárna a priľahlé časti severného Maďarska popri Dunaji. Príčiny týchto silných zemetrasení môžeme pravdepodobne hľadať hlboko v tektonickom rozhraní medzi karpatským a panónskym blokom zemskej kôry.
Druhou veľmi aktívnou zónou Slovenska je oblasť Malých Karpát od Bratislavy po Vrbové. V oblasti môžeme vyčleniť tri podoblasti – Bratislava, Pernek – Modra, Dobrá Voda.
Práve v oblasti Malých Karpát a predovšetkým v okolí Dobrej Vody došlo naposledy k silnému zemetraseniu pred viac ako 90 rokmi. Najsilnejším v epicentrálnej oblasti Dobrej Vody bolo zemetrasenie v roku 1906 a 1930 s magnitúdou 5,7 a 5,0.
Hromadí sa energia
V oblasti Malých Karpát a predovšetkým v časti okolo obce Dobrá Voda už dlhšie nedošlo k silnejšiemu zemetraseniu, vďaka ktorému by sa uvoľnila nahromadená energia. Tá sa však raz musí uvoľniť a aktuálne sa tu tak v tejto časti Slovenska kumuluje. Seizmológov by doslova neprekvapilo, ak by k silnému zemetraseniu v Malých Karpatoch došlo hneď zajtra.
Treba zdôrazniť jednu skutočnosť. V 21. storočí zatiaľ nevieme, podobne ako v meteorológii, predpovedať, kedy k zemetraseniu dôjde. Seizmológovia však na základe monitoringu vedia lokalizovať oblasti, v ktorých zemetrasenie skôr, či neskôr nastane alebo v nich hrozí, a práve v dôsledku toho sú aj prispôsobované projekty v danej oblasti. Diaľničné mosty, jadrové elektrárne, vodné elektrárne, či väčšie stavby rátajú s týmto seizmickým rizikom a stavby sú na silnejšie zemetrasenie projektované.
V kontexte nedávnych udalostí a pokroku v seizmologických výskumoch je dôležité byť informovaným a pripraveným na potenciálnu seizmickú aktivitu v týchto oblastiach. V rámci domácnosti môžete vykonať hneď niekoľko krokov, ako sa ochrániť pred tým, keď raz k zemetraseniu dôjde.
Napríklad sa odporúča zaistiť regály a ťažké predmety, pričom sa zároveň neodporúča umiestňovať ťažké objekty na vyššie police. Práve posledné zemetrasenie, ku ktorému došlo na východe toto potvrdzuje. Veľa rozbitých predmetov bolo nezaistených a umiestnených nesprávne.
V prípade, ak už k zemetraseniu dôjde, tak netreba podliehať panike a radšej sa schovať pod stôl. Určite sa počas zemetrasenia neodporúča opúšťať budovu. To urobte až po odznení otrasov.
