Pokiaľ nedôjde k zásadným zmenám, očakáva sa dvakrát vyššie oteplenie planéty, než sa pôvodne predpokladalo. Dramatický nárast bude mať podľa OSN vážne dopady na ľudské životy aj celosvetovú ekonomiku. Na väčšine emisií sa pritom podieľajú štáty G20.
Členské štáty OSN musia bezodkladne sprísniť svoju klimatickú politiku, planéta sa totiž podľa Spojených národov rúti do poriadneho problému. Vyplýva to zo správy Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) vydanej vo štvrtok.
Štáty sa Parížskou dohodou zaviazali k udržaniu otepľovania planéty pod +2 °C, ideálne do +1,5 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Napríklad členské štáty Európskej únie majú spoločný cieľ znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov o najmenej 40 % oproti roku 1990. Teraz však správa UNEP ukázala, že tieto plány zrejme stačiť nebudú.
Ak by štáty plnili všetky súčasné záväzky, globálne oteplenie by počas tohto storočia dosiahlo až +2,6 °C. Mnohí z nich však tieto ciele nedodržiavajú. V prípade, že by pokračovali v súčasnej politike, planéta by mohla byť až o +3,1 °C teplejšia.
„Medzi rastúcimi emisiami a stále častejšími a intenzívnejšími klimatickými katastrofami je priama súvislosť,“ okomentoval správu generálny tajomník OSN António Guterres. „Ľudia na celom svete za to platia vysokú cenu. Rekordné emisie znamenajú rekordnú teplotu mora as tým spojené monštruózne hurikány. Rekordné dažde vedú k záplavám na celom svete,“ vymenoval.
Pocítili sme to aj my počas rekordných záplav v Česku, Poľsku, na Slovensku a Rakúsku.
Aby sa otepľovanie planéty držalo pod +2 °C, ako deklaruje Parížska dohoda, štáty musia klimatickú politiku sprísniť, apeluje OSN. Emisie musia do roku 2030 klesnúť o 28 % a do roku 2035 o 37 % oproti roku 2019.
Ak štáty nezačnú konať hneď, situácia sa zhorší. Emisie skleníkových plynov dosiahli v roku 2023 rekordnú úroveň – 57,1 miliardy ton oxidu uhličitého (CO2). Aby udržali globálne otepľovanie pod +1,5 °C, emisie by mali každoročne klesnúť o 7,5 % až do roku 2035. Na udržanie oteplenia pod +2 °C stačí zníženie o 4 % ročne.
Na väčšine emisií skleníkových plynov sveta sa podieľajú štáty G20, upozorňuje správa UNEP. V minulom roku pochádzalo od členov tejto skupiny až 77 % emisií. V riešení krízy by preto podľa zástupcov programu mali krajiny G20 zohrať hlavnú úlohu. Namiesto toho však niektorí nie sú schopní plniť ani súčasné záväzky.