Vyčíňanie sopiek naháňa hrôzu a vyháňa ľudí z domovov po celom svete. Islandské sopky však teraz prinášajú ľudstvu novú nádej.
Prebudené islandské sopky podľa najnovšieho zistenia neprinášajú hrôzu, ale novú nádej, informuje CNN. Práve magma derúca sa z hlbín totiž môže vyriešiť najväčší problém našej planéty.
Početná skupina sopiek na juhozápade Islandu pripomínala 800 rokov spiaceho obra. Pred pár mesiacmi sa však za dunivého hrmenia prebudili k životu a od decembra 2023 otriasa polostrovom Reykjanes séria zemetrasení a erupcií.
Pre Island nie je sopečná aktivita nič nové. K erupcii tu dochádza priemerne každý piaty rok. Väčšinou však ide o jednorazové javy v neobývaných oblastiach. Súčasné erupcie sú však oveľa nebezpečnejšie, prudšie, trvalejšie. Môžu zostať aktívne aj celé stáročia.
Aj keď sa to nezdá, aj toto môže priniesť ľudstvu veľa dobrého.
Kľúčom k nádejnej budúcnosti je sopečná kaldera Krafla, ktorá sa rozkladá stovky kilometrov severovýchodne od Grindavíku.
Práve tu pred pätnástimi rokmi pracoval Bjarni Pálsson ako inžinier islandskej národnej energetickej spoločnosti Landsvirkjun, na starosť mal projekt tunajších hlbinných geotermálnych vrtov.
So svojim tímom sa snažil vyhĺbiť vrt hlboký takmer tri kilometre, vrták sa však stále zasekával. „Znovu a znova, v úplne rovnakej hĺbke,“ popísal pre CNN .
Keď sa ho nakoniec podarilo uvoľniť, Pálsson so skupinou našli podivné sklenené úlomky. Ochladenú, skryštalizovanú, roztavenú horninu. Okamžite pochopili, čo to pre nich znamená. Tam niekde dole narazili na magmatickú komoru.
Bol to neobyčajný nález. Podobné zásobárne sa v blízkosti sopiek nachádzajú bežne, býva však veľmi ťažké ich nájsť. Obyčajne spočívajú oveľa hlbšie.
Pálssonov tím vtedy nemal na žiadne väčšie akcie technológiu ani prostriedky, radšej teda vrt rýchlo ochladili a uzavreli.
Lenže po 15 rokoch sa veľa vecí zmenilo. Teraz už majú experti dostatočne pokročilé know-how aj vybavenie. Preto sa geotermálni odborníci a vulkanológovia ku Krafle vrátili a pokúsia sa premeniť obrovské teplo a tlak na novú „neobmedzenú“ formu prehriatej geotermálnej energie.
V čase, keď ako ľudstvo hľadáme všetky možné alternatívy k fosílnym palivám, by išlo o veľkú vec.
„Niečo také tu ešte nebolo,“ potvrdil pre CNN Hjalti Páll Ingólfsson, riaditeľ Geotermálneho výskumného klastra, ktorý projekt vypracoval.
„Pozeráme sa na oblohu, míňame bilióny a bilióny dolárov, aby sme pochopili vzdialené planéty. Na pochopenie tej svojej pritom neutrácame ani zlomok tejto sumy.“
Vŕtať do magmy, ktorej teplota sa pohybuje okolo +1000 °C, nebude ľahké. Ingólfsson však poukazuje na to, že podobný kúsok rozhodne stojí za pokus. Ak by sa totiž dielo islandských odborníkov podarilo, mohlo by to mať vplyv na celý svet.
Prvý vrt by mal byť dokončený v roku 2027. Už len to bude neuveriteľný míľnik - bolo by to prvýkrát, keď niekto implantuje senzory priamo do magmatickej komory.
V tejto úvodnej fáze výskumu pôjde predovšetkým o poodkrytie samotného tajomstva magmy: Aby sme mohli lepšie predpovedať, kedy a kde dôjde k erupciám.
Pokiaľ bude prvý vrtný pokus úspešný, tím prejde čoskoro k druhému. Jeho dokončenie sa plánuje na rok 2029. A ten už môže mať skutočne obrovský vplyv na celý svet.
Práve pri ňom sa totiž Islanďania pokúsia využiť intenzívne teplo magmy na výrobu nového druhu extrémnej geotermálnej energie, mnohonásobne výkonnejšie ako konvenčné.
Geotermálna energia už na Islande pomáha. Vyše 90 % domov na Islande je vykurovaných práve ňou. Využitie extrémneho tepla magmy priamo pri zdroji by však predstavovalo oveľa razantnejší skok do budúcnosti.
Namiesto zmesi vody a pary, ktorá sa dostáva na povrch pri bežnom geotermálnom využití, by sa totiž z magmy získavala superhorúca para s oveľa vyššou energiou.
Merania spred 15 rokov ukázali, že energia produkovaná magmou o teplote 1 000 °C je desaťkrát vyššia ako pri konvenčnej geotermálnej energii.
Vedci odhadujú, že vrty potrebné pre túto magmatickú energiu by síce boli dvakrát až trikrát drahšie, bolo by ich však treba oveľa menej.
Osemnásť štandardných vrtov v Krafle, ktoré vyrábajú dostatok energie pre zhruba 30 tisíc domácností, by bolo možné nahradiť iba dvoma magmatickými.
Ak by islandský pokus vyšiel, určite by naňho čoskoro chceli nadviazať aj inde. Najvhodnejšie lokality sa nachádzajú v blízkosti aktívnych sopiek s relatívne plytkými magmatickými komorami, napríklad v Keni, Havaji.
Prístupné magmatické komory by mohli mať aj oblasti takzvaného Ohnivého kruhu v Tichom oceáne, ktorý zahŕňa Kaliforniu a Japonsko, ale aj oblasti východnej Afriky a krajiny okolo Stredozemného mora.
Na väčšine z týchto miest by sa však muselo kopať oveľa hlbšie ako na Islande, čo by bolo aj finančne náročnejšie.