Vedci sa pokúšajú obnoviť ľadovú vrstvu v Arktíde. Boj o arktický ľad sa začal, a to skrz revolučnú metódu. Tá je však veľmi nákladná a podľa niektorých aj nešetrná k ekológii.
Hlboko v kanadskej Arktíde vedci čelia teplotám pod bodom mrazu, silným vetrom a snehovým búrkam, aby vyvŕtali otvory do morského ľadu, odčerpali morskú vodu, ktorá sa pod ním nachádza, a zmrazili ju na povrchu. Skupina z britského start-upu Real Ice sa v Cambridge Bay, malej pobrežnej dedine v Nunavute, pokúša obnoviť arktický morský ľad.
Ich plánom je vytvoriť ľad približne na milióne kilometrov štvorcových Arktídy, čo je viac ako dvakrát väčšia plocha ako Kalifornia. Cieľom je spomaliť alebo úplne zastaviť úbytok ľadu a pomôcť riešiť klimatickú krízu spôsobenú ľudskou činnosťou, píše web CNN.
Arktického morského ľadu ubúda kvôli klimatickým zmenám a spaľovaniu fosílnych palív. Od polovice 80. rokov 20. storočia sa množstvo silného ľadu znížilo o 95 %, zvyšný ľad je príliš mladý a tenký. Niektorí vedci dokonca predpovedajú, že Arktída by mohla byť bez ľadu už v roku 2030.
Úbytok morského ľadu je celosvetový problém. Jeho žiarivo biely povrch odráža slnečnú energiu späť do vesmíru a ochladzuje planétu. Keď sa topí, tmavší oceán pod ním môže absorbovať viac slnečných lúčov. Je to začarovaný kruh – globálne otepľovanie rozpúšťa ľad a jeho topenie zvyšuje globálne otepľovanie.
Podľa výkonného riaditeľa spoločnosti Real Ice, Andrea Ceccoliniho, ich plán spočíva v umiestnení ponorných čerpadiel na elektrický pohon, ktoré čerpajú morskú vodu na ľadový povrch. Tam zamrzne a vytvorí ďalšiu vrstvu ľadu. Testy prebiehajú v Arktíde už takmer dva roky.
Prvé prebehli vlani na Aljaške predovšetkým preto, aby sa overilo, že zariadenie bude fungovať aj v krutých mrazoch. V januári roku 2024 skupina začala testy v kanadskej zátoke Cambridge Bay.
Podľa Ceccoliniho pokryli približne 4 000 metrov štvorcových ľadu a od januára do mája pridali v porovnaní s kontrolnou oblasťou v priemere 50 centimetrov hrúbky. Ďalšie kolo testov v zátoke Cambridge Bay sa začalo v novembri a zatiaľ pokrylo 40 tisíc metrov štvorcových. „Počas prvých desiatich dní bol ľad v testovaných miestach silnejší už o 10 centimetrov,“ uviedol Ceccolini.
K meraniu sa vrátia po Novom roku a potom znova v máji, aby zmerali, koľko ľadu sa vytvorilo. Na základe predchádzajúcich výsledkov očakávajú prírastok ľadu v rozmedzí 40 až 80 centimetrov. „To je iba začiatok,“ povedal Shaun Fitzgerald, riaditeľ Centra pre obnovu klímy na univerzite v Cambridgi, ktoré na testoch spolupracuje s firmou Real Ice. Prvé výsledky sú však podľa neho povzbudivé. „Som optimistický, ale potrebujeme viac pokusov a viac dát,“ dodal.
Konečným plánom je automatizovať proces pomocou podvodných dronov, z ktorých každý by bol dlhý približne dva metre a poháňaný zeleným vodíkom. Zospodu by urobili otvor v ľade pomocou vyhrievaných vrtákov. Ceccolini odhaduje, že v plnom rozsahu by sa potom použilo asi 500 tisíc dronov, ktoré by boli rozmiestnené tak, aby sa vyhli migračným cestám zvierat alebo lodným trasám. Ak všetko pôjde podľa plánu, očakáva, že by mohli byť rozmiestnené počas ôsmich až desiatich rokov.
Nebude to ale lacné. Spoločnosť Real Ice odhaduje náklady na 5 až 6 miliárd dolárov ročne na zosilnenie ľadu na ploche milión štvorcových kilometrov, čo je podľa nej dostatočne veľká plocha na to, aby „účinne spomalila a dokonca zvrátila úbytok letného morského ľadu v Arktíde“, povedal Ceccolini.
Spoločnosť Real Ice je financovaná prevažne z vlastných zdrojov a čiastočne z peňazí investorov. Počíta sa ale s tým, že by sa do financovania mohol zapojiť globálny fond alebo vláda. Možnosťou je aj predaj „chladiacich kreditov“, kedy by firmy platili za obnovenie ľadu, aby „kompenzovali“ znečisťovanie prostredia.
Niektorí arktickí vedci a odborníci ale metódy spoločnosti Real Ice kritizujú. Podľa nich nie sú overené, sú ekologicky riskantné a odvádzajú pozornosť od riešenia hlavnej príčiny zmeny klímy – fosílnych palív.
„Riešenie Real Ice je veľmi sporné“, povedala Liz Bagshawová, docentka v odbore polárnych environmentálnych zmien na Bristolskej univerzite. Varovala tiež pred potenciálne rozsiahlymi ekologickými dopadmi v oblasti. „Takéto zásahy sú prinajlepšom morálne pochybné a prinajhoršom eticky nezodpovedné,“ povedala.
Desiatky vedcov vyjadrili v nedávnej správe obavy z polárnych geoinžinierskych projektov, vrátane „zahusťovania“ ľadu. Varovali pred možnosťou vážnych nepredvídaných dôsledkov, vrátane vplyvu bezprecedentnej úrovne ľudskej prítomnosti v Arktíde na životné prostredie.
„Vedecké poznatky sú podložené,“ namieta Jennifer Francisová, vedúca vedecká pracovníčka Woodwellovho centra pre výskum klímy. Ľad bude podľa nej preukázateľne silnejší a svetlejší v lokálnych oblastiach pri čerpadlách. Veľkou otázkou však podľa nej je, či sa podarí zaistiť ľad, ktorý vydrží dostatočne dlho, aby to malo na klimatickú krízu vôbec nejaký vplyv. „O tom vážne pochybujem,“ povedala.
Spoločnosť však tvrdí, že jej projekt je inšpirovaný prírodnými procesmi a ponúka poslednú šancu, ako ochrániť ekosystém. Ceccolini nepopiera, že by projekt mohol spôsobiť zmeny v morskom prostredí – skúmajú napríklad rast rias, ktorý môže byť ovplyvnený hrúbkou ľadu – veria však, že celkové dopady budú obmedzené. Budúcnosť projektu podľa neho závisí od toho, či sa podarí preukázať, že zosilnenie ľadu je účinné a nemá významné vedľajšie účinky.
„Všetko, čo robíme, má nejaký vplyv. Problém je v tom, že oveľa dramatickejší vplyv by malo, keby sme to nechali len tak byť,“ povedal Ceccolini.
Ako informuje CNN, ide o jeden z mnohých kontroverzných geoinžinierskych návrhov na záchranu polárnych oblastí planéty, ktoré zahŕňajú od inštalácie obrích podvodných „opôn“ na ochranu ľadu až po posyp drobnými sklenenými guličkami, ktoré by odrážali slnečné svetlo.