Horúčavy sa vplyvom globálneho otepľovania stávajú každým rokom neznesiteľnejšie a vysoké teploty zabíjajú každoročne čoraz viac ľudí.
Extrémne horúčavy v európskom regióne, kam Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) radí Európu a strednú Áziu, si každoročne vyžiadajú viac ako 175 000 obetí ročne a ich počet sa bude zvyšovať.
Európa sa navyše zo šiestich regiónov, ktoré WHO sleduje, otepľuje najrýchlejšie a jej teploty rastú približne dvakrát rýchlejšie ako celosvetový priemer. Vyplýva to z tlačovej správy WHO.
Pred niekoľkými dňami vydal generálny tajomník OSN António Guterres výzvu na akciu proti extrémnym horúčavám v reakcii na smrtiace dopady rastúcich teplôt po celom svete. Na niektorých miestach sveta už klimatická kríza vyháňa teploty na neznesiteľnú úroveň.
Odhady ukazujú, že v rokoch 2000 – 2019 bolo celosvetovo každoročne zaznamenaných približne 489 000 úmrtí v dôsledku tepla, pričom na európsky región pripadá 36 percent, teda v priemere 176 040 úmrtí ročne.
Výzva generálneho tajomníka vymedzuje štyri kľúčové oblasti činnosti, ktoré sa týkajú starostlivosti o zraniteľné osoby, ochrany pracovníkov, zvýšenia odolnosti ekonomík a spoločností a obmedzenia rastu globálnej teploty na 1,5 °C.
Európsky región za posledných 20 rokov zaznamenal 30-percentný nárast úmrtnosti v dôsledku horúčav, pričom počet úmrtí v dôsledku horúčav vzrástol takmer vo všetkých z 53 sledovaných krajinách regiónu.
Horúčava je v jednotlivých regiónoch hlavnou príčinou úmrtí súvisiacich s klímou. Teplotné extrémy zhoršujú chronické ochorenia, vrátane kardiovaskulárnych a respiračných chorôb, duševného zdravia a ochorení súvisiacich s cukrovkou.
Extrémne horúčavy sú problémom predovšetkým pre staršie osoby, a to najmä pre tie, ktoré žijú osamelo. Môžu tiež predstavovať ďalšiu záťaž pre tehotné ženy.