Webbov teleskop zachytil ikonickú Prstencovú hmlovinu v doposiaľ nevídaných detailoch
Astronómovia využili vesmírny teleskop Jamesa Webba na nový pohľad na ikonickú „nebeskú hviezdu“ s názvom Prstencová hmlovina. Nová snímka zachytáva doteraz nevidené detaily v tejto farebnej hmlovine, ktorá sa nachádza v súhvezdí Lýra približne 2 600 svetelných rokov od Zeme.
Astronómovia využili vesmírny teleskop Jamesa Webba na nový pohľad na ikonickú „nebeskú hviezdu“ s názvom Prstencová hmlovina. Nová snímka zachytáva doteraz nevidené detaily v tejto farebnej hmlovine, ktorá sa nachádza v súhvezdí Lýra približne 2 600 svetelných rokov od Zeme.
Štruktúru Prstencovej hmloviny možno zhliadnuť amatérskymi teleskopmi a je pozorovaná a študovaná už roky. Planetárna hmlovina, ktorá napriek svojmu názvu nemá nič spoločné s planétami, je domovom zvyškov umierajúcej hviezdy, ktorá uvoľňuje väčšinu svojej hmoty.
Planetárne hmloviny majú zvyčajne zaoblenú štruktúru a boli tak pomenované preto, že spočiatku pripomínali disky, z ktorých sa formujú planéty. Prvú z nich objavil francúzsky astronóm Charles Messier v roku 1764.
Odborníci sú nadšení
„Prstencové hmloviny som prvýkrát videl ako dieťa len cez malý ďalekohľad. Nikdy by mi nenapadlo, že jedného dňa budem súčasťou tímu, ktorý bude na pozorovanie tohto objektu používať najvýkonnejší vesmírny teleskop, aký bol kedy postavený,“ uviedol vo vyhlásení astrofyzik Jan Cami, hlavný člen projektu JWST Ring Nebula Imaging Project. Je profesorom fyziky a astronómie na Inštitúte pre výskum Zeme a vesmíru Západnej univerzity v Londýne v provincii Ontario.
„Z vedeckého hľadiska ma veľmi zaujíma, ako hviezda mení svoj plynný obal na túto zmes jednoduchých a zložitých molekúl a prachových zŕn. Tieto nové pozorovania nám to pomôžu zistiť.“
Vznik prstencovej hmloviny
Hmlovina vznikla, keď umierajúca hviezda, nazývaná biely trpaslík, začala zbavovať svoje vonkajšie vrstvy do vesmíru a vytvorila zložitú štruktúru žiariacich prstencov a rozpínajúcich sa oblakov plynu.
„Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba nám poskytol mimoriadny pohľad na Prstencovú hmlovinu, ktorý sme doteraz nikdy nevideli.“
„Snímky s vysokým rozlíšením nielenže ukazujú zložité detaily rozpínajúceho sa plášťa hmloviny, ale v dokonalej jasnosti odhaľujú aj vnútornú oblasť okolo centrálneho bieleho trpaslíka,“ uviedol vo vyhlásení Mike Barlow, emeritný profesor fyziky a astronómie na University College London a jeden z vedúcich vedcov projektu JWST Ring Nebula Imaging Project.
„Sme svedkami posledných kapitol života hviezdy, takpovediac náhľadu do vzdialenej budúcnosti Slnka, a pozorovania JWST nám otvorili nové okno do pochopenia týchto úchvatných vesmírnych udalostí. Prstencová hmlovina nám poslúži ako laboratórium na štúdium toho, ako sa formujú a vyvíjajú planetárne hmloviny.“
História hviezdneho života a chemické zloženie
Žiarenie hviezdy interaguje s už uvoľnenými prvkami, čo spôsobuje ich žiarenie. Každý chemický prvok vytvára špecifickú farbu, čo umožňuje astronómom študovať vývoj hviezdy.
A astronómovia majú stále otázky o rôznych procesoch, ktoré prebiehajú v planetárnych hmlovinách.
„Štruktúra tohto objektu je neuveriteľná a pomyslite si, že to všetko vytvorila len jedna umierajúca hviezda,“ uviedla vo vyhlásení astrofyzička Els Peeters, hlavná členka projektu JWST Ring Nebula Imaging Project. Je profesorkou fyziky a astronómie na Západnom Inštitúte pre výskum Zeme a vesmíru.
„Okrem morfologického pokladu je v týchto pozorovaniach aj veľa informácií o chemickom zložení plynu a prachu. V tomto objekte sme dokonca našli veľké molekuly uhlíka, pričom zatiaľ nemáme jasnú predstavu, ako sa tam dostali,“ uzavreli nadšení odborníci.
