To, že vo vzduchu nachádzame mikroskopické časti plastov, už vieme. Vedci ale prišli s novými zisteniami ako ich vdychovanie poškodzuje naše bunky. Konkrétne zhoršuje náš čuch.
Nanoplasty – veľmi malé úlomky plastov s veľkosťou menšou ako tisícina milimetra – sú v súčasnosti rozšírené takmer vo všetkých ekosystémoch vrátane pôdy, ovzdušia a vody. Ich masívna kontaminácia predstavuje riziko pre živé organizmy vrátane ľudí, ktorí môžu prísť do styku s týmito látkami rôznymi spôsobmi prostredníctvom potravinového reťazca, vody a vzduchu.
Dnes po prvýkrát štúdia koordinovaná Inštitútom biochémie a bunkovej biológie Národnej rady pre výskum (Cnr-Ibbc) v Monterotondo Scalo (Rm) skúmala účinky vdychovania nanoplastov u cicavcov.
Výskum, publikovaný v časopise Science of The Total Environment, zahŕňal aj ďalšie dva výskumné ústavy CNR – Inštitút pre znečistenie ovzdušia (CNR-IIA) a Inštitút vedy, technológie a udržateľnosti pre vývoj keramických materiálov (CNR-ISSMC) – a Katedru fyziky Univerzity Sapienza v Ríme.
Výsledky ukazujú znepokojujúcu schopnosť nanoplastov prenikať do mozgu a zhoršovať najmä čuchovú funkciu.
„Štúdiu sme vykonali na myšiach a zistili sme, že vdýchnutie nanoplastov spôsobuje ich biologickú distribúciu v mnohých orgánoch tela vrátane mozgu, pľúc, semenníkov, tukového tkaniva. Nevedeli sme však nič o dobe zotrvania týchto látok, ani o účinkoch ich prítomnosti na fungovanie orgánu/tkaniva, do ktorého boli zavedené," vysvetľuje Stefano Farioli Vecchioli z Cnr-Ibbc, jeden z účastníkov výskumu.
Teraz vedci po prvýkrát pozorovali, že ich prítomnosť vyvoláva vážnu poruchu čuchovej schopnosti zvierat, spojenú s pretrvávajúcim deficitom funkčnosti neurónov v oblasti mozgu zodpovednej za rozpoznávanie pachov.
Táto nová štúdia tiež zdôraznili prítomnosť prechodných zápalových procesov u zvierat, ktoré vdýchli nanoplasty. Nakoniec teda pozorovali, že ich inhalácia je schopná vyvolať kompenzačné zvýšenie neurogenézy dospelých, t. j. produkciu nových neurónov, ktoré však nie sú schopné napraviť poškodenie vyvolané samotnými nanoplastmi.
Výsledky, na ktoré prišli, vykresľujú znepokojujúci obraz schopnosti nanoplastov prenikať do mozgu a dlhodobo zhoršovať čuchové funkcie. Ďalším krokom bude overenie možných účinkov na ľudský organizmus.
„V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že asi 95% pacientov s Alzheimerovou a Parkinsonovou chorobou trpí poruchami čuchu, ktoré sa prejavujú 10-15 rokov pred nástupom symptómov: zámerom je preskúmať, či existuje súvislosť medzi účinkami nanoplastov a týmto typom patológie," uzatvára Farioli Vecchioli.