Slovenský astrofotograf pán Ján Gajdoš je našim čitateľom už pomerne známy. Na našom webe sme jeho nádherné zábery ukazovali už nejedenkrát. Najnovšie sa mu podaril ďalší výnimočný záber - zachytil vzácnu Labutiu hmlovinu.
Hmlovina NGC 6618, známa aj ako Omega hmlovina alebo Labutia hmlovina, je jednou z najjasnejších a najmasívnejších oblastí tvorby hviezd v našej galaxii. Nachádza sa v súhvezdí Strelca a je od Zeme vzdialená približne 5 000 až 6 000 svetelných rokov. Táto emisná hmlovina je domovom otvorenej hviezdokopy, ktorá svojím žiarením spôsobuje, že plyn v hmlovine svieti.
Omega hmlovina bola objavená v roku 1745 Philippeom Loysom de Chéseauxom a neskôr zaradená do katalógu Charlesom Messierom v roku 1764. Jej charakteristický tvar pripomína grécke písmeno omega alebo labuť, čo je dôvod jej alternatívnych názvov. Hmlovina má priemer približne 15 svetelných rokov a je súčasťou väčšieho komplexu medzihviezdnej hmoty, ktorý má priemer približne 40 svetelných rokov a hmotnosť okolo 30 000 slnečných hmotností.
Vedci odhadujú celkovú hmotnosť Omega hmloviny na približne 800 slnečných hmotností. Je to tiež jedna z najmladších známych hviezdokôp s odhadovaným vekom len 1 milión rokov. V hmlovine sa nachádza až 800 hviezd. Okrem toho sa v jej vonkajších oblastiach formuje viac ako tisíc hviezd.
Omega hmlovina je známa aj vďaka svojim žiarivým modrým premenným hviezdam, ako je HD 168607, ktorá sa nachádza v juhovýchodnej časti hmloviny a predpokladá sa, že je s ňou spojená. Jej blízky sused, modrý hyperobor HD 168625, by mohol byť tiež spojený s hmlovinou.
Táto fascinujúca hmlovina je nielen vizuálne úchvatná, ale je aj dôležitým vedeckým objektom, ktorý poskytuje informácie o procesoch tvorby hviezd a evolúcie galaxií. Jej štúdium pomáha astronómom lepšie pochopiť, ako sa hviezdy a hviezdne systémy formujú a vyvíjajú v našej galaxii.
Čo záber, to nádhera. Aj tak by sa dali charakterizovať fotografie, ktoré zhotovuje pán Ján Gajdoš z Belej nad Cirochou. O jeho záberoch sme na našom webe informovali už neraz.
Len minulý rok sa mu podarilo zachytiť polárnu žiaru, romantiku vo vesmíre, či hmlovinu, ktorá pripomína známu hernú postavičku. V marci 2024 sme zas písali o jeho zábere, na ktorom sa v plnej kráse predviedla Abell 31, jedna z najstarších planetárnych hmlovín.
Začiatkom apríla zachytil aj kométu 12P/Pons-Brook. Jej pozorovanie vtedy ovplyvnil výskyt saharského prachu v ovzduší nad Slovenskom. Kométa tak dostala ako keby závoj.