Výnimočný záber: Slovenský astrofotograf zachytil vzácnu Labutiu hmlovinu, známu aj ako Omega
Slovenský astrofotograf pán Ján Gajdoš je našim čitateľom už pomerne známy.
Slovenský astrofotograf pán Ján Gajdoš je našim čitateľom už pomerne známy. Na našom webe sme jeho nádherné zábery ukazovali už nejedenkrát. Najnovšie sa mu podaril ďalší výnimočný záber - zachytil vzácnu Labutiu hmlovinu.
Hmlovina NGC 6618, známa aj ako Omega hmlovina alebo Labutia hmlovina, je jednou z najjasnejších a najmasívnejších oblastí tvorby hviezd v našej galaxii. Nachádza sa v súhvezdí Strelca a je od Zeme vzdialená približne 5 000 až 6 000 svetelných rokov. Táto emisná hmlovina je domovom otvorenej hviezdokopy, ktorá svojím žiarením spôsobuje, že plyn v hmlovine svieti.
Omega hmlovina bola objavená v roku 1745 Philippeom Loysom de Chéseauxom a neskôr zaradená do katalógu Charlesom Messierom v roku 1764. Jej charakteristický tvar pripomína grécke písmeno omega alebo labuť, čo je dôvod jej alternatívnych názvov. Hmlovina má priemer približne 15 svetelných rokov a je súčasťou väčšieho komplexu medzihviezdnej hmoty, ktorý má priemer približne 40 svetelných rokov a hmotnosť okolo 30 000 slnečných hmotností.
Vedci odhadujú celkovú hmotnosť Omega hmloviny na približne 800 slnečných hmotností. Je to tiež jedna z najmladších známych hviezdokôp s odhadovaným vekom len 1 milión rokov. V hmlovine sa nachádza až 800 hviezd. Okrem toho sa v jej vonkajších oblastiach formuje viac ako tisíc hviezd.
Ďalšie zaujímavosti o Labutej hmlovine
Omega hmlovina je známa aj vďaka svojim žiarivým modrým premenným hviezdam, ako je HD 168607, ktorá sa nachádza v juhovýchodnej časti hmloviny a predpokladá sa, že je s ňou spojená. Jej blízky sused, modrý hyperobor HD 168625, by mohol byť tiež spojený s hmlovinou.
Táto fascinujúca hmlovina je nielen vizuálne úchvatná, ale je aj dôležitým vedeckým objektom, ktorý poskytuje informácie o procesoch tvorby hviezd a evolúcie galaxií. Jej štúdium pomáha astronómom lepšie pochopiť, ako sa hviezdy a hviezdne systémy formujú a vyvíjajú v našej galaxii.
Astrofotograf Ján Gajdoš má na konte množstvo krásnych záberov
Čo záber, to nádhera. Aj tak by sa dali charakterizovať fotografie, ktoré zhotovuje pán Ján Gajdoš z Belej nad Cirochou. O jeho záberoch sme na našom webe informovali už neraz.
Len minulý rok sa mu podarilo zachytiť polárnu žiaru, romantiku vo vesmíre, či hmlovinu, ktorá pripomína známu hernú postavičku. V marci 2024 sme zas písali o jeho zábere, na ktorom sa v plnej kráse predviedla Abell 31, jedna z najstarších planetárnych hmlovín.
Začiatkom apríla zachytil aj kométu 12P/Pons-Brook. Jej pozorovanie vtedy ovplyvnil výskyt saharského prachu v ovzduší nad Slovenskom. Kométa tak dostala ako keby závoj.
