Vulkanológovia študovali taliansky supervulkán. Priši na nové skutočnosti

Pochopiť, či seizmická aktivita, deformácia pôdy a emisie plynu, javy, ktoré sa od roku 2007 postupne zvyšujú v dôsledku pokračujúceho bradyseizmu v sopke Campi Flegrei, zahŕňajú pohyb alebo akumuláciu magmy v hĺbke, a preto sledovať ich vývoj v čase. To sú ciele, ktoré dosiahol medzinárodný tím výskumníkov pod vedením Národného inštitútu geofyziky a vulkanológie (INGV) v spolupráci s Univerzitou Roma Tre a Univerzitou v Ženeve, v rámci projektu „LOVE-CF“ financovaného INGV na multidisciplinárny výskum Campi Flegrei.

Výsledky štúdie, ktorá sa zaoberá týmito dôležitými aspektmi na definovanie dynamiky a súčasný stav sopky v oblasti s vysokou hustotou obyvateľstva, sú publikované v časopise Nature – Communications of Earth and Environment. Podľa odborníkov sopka vykazovala známky postupnej akumulácie magmy v relatívne malých hĺbkach .

Vedci už roky pozorne monitorujú aktivitu Campi Flegrei, rozsiahlej sopečnej kaldery, ktorá sa nachádza západne od Neapola, vulkánu známeho v posledných desaťročiach bradyseizmickými krízami.

Magma neustále stúpa

Pomocou pokročilých techník, akými sú geodézia, numerické simulácie a petrológia, sa výskumníkom podarilo zmapovať pohyb magmy v hĺbkach kaldery počas 16 rokov. Sopku pozorovali od roku 2007 do roku 2023, t. j. od začiatku novej bradyseizmickej fázy, ktorá trvá až dodnes.

Analýza zdôrazňuje, že stúpanie magmy v hĺbkach menej ako 8 km je hlavnou hnacou silou prebiehajúcej aktivity, charakterizovanej pomalým a neustálym zdvíhaním zeme, ktoré v Rione Terra v Pozzuoli od roku 2006 dosiahlo približne 1,3 metra. Vzhľadom na rôzne scenáre výskumníci usúdili, že zdroj deformácie je v priebehu rokov postupne plytší, od približne 6 km do hĺbky približne 4 km. Tento zdroj je výsledkom stúpania magmy a magmatických plynov z hlavnej akumulačnej zóny, hlbokej 8 km, do nižších hĺbok.

Okrem toho vzostup magmy a magmatických plynov prispel k zintenzívneniu seizmickej aktivity a nárastu javov emisií plynov, najmä v oblasti Solfatara. Tá ikonograficky predstavuje jeden z hlavných sopečných prejavov kaldery.

Hromadenie magmy a možné riziko

Odborníci varujú, že hoci v súčasnosti nejestvujú žiadne známky hroziacej erupcie, možné pokračujúce hromadenie magmy a zvýšený tlak pod zemou predstavujú riziko, ktoré treba naďalej veľmi opatrne monitorovať a riadiť.

„Je nevyhnutné neustále monitorovať správanie tejto sopky, najmä vzhľadom na to, že sa nachádza v jednej z najhustejšie obývaných oblastí Európy,“ hovorí Elisa Trasatti, výskumníčka z Národného observatória zemetrasení INGV a koordinátorka výskumnej skupiny.

„V posledných desaťročiach dosiahla sieť na meranie deformácií zeme pomocou GNSS veľmi vysokú úroveň technologického rozvoja vďaka počtu staníc v celej vulkanickej oblasti a spoľahlivosti spracovania dát, ktoré sa získavajú priebežne a denne spracovávajú. Satelitné údaje umožnili rekonštrukciu s veľkým pokrytím oblasti. Vďaka vysokej kvalite dát bolo možné vyvinúť pokročilé modely na identifikáciu príčiny sledovaných deformácií. To nám umožnilo urobiť ďalší krok pri určovaní pôvodu činnosti Campi Flegrei," dodal výskumník.

Mauro Antonio Di Vito, riaditeľ Vezuvského observatória INGV a spoluautor štúdie, uvádza: „Akékoľvek vyhlásenie týkajúce sa činnosti Campi Flegrei je potrebné dôkladne zvážiť. Hoci nie je možné s istotou definovať prítomnosť magmy v hĺbke približne 4 km, štúdia po prvýkrát zistila, že magma stúpajúca z 8 km je hlavnou hnacou silou prebiehajúcej aktivity v Campi Flegrei. Hoci v súčasnosti nejestvujú žiadne bezprostredné známky erupcie, pokračujúca akumulácia magmy a zvýšený tlak pod zemou predstavujú riziko, ktoré by sa nemalo ignorovať."

Sopku neustále monitorujú

Vedci poukazujú na to, že sopka je neustále monitorovaná prostredníctvom hustej siete s viacerými parametrami, ktorá umožňuje odhaliť aj tie najmenšie zmeny v kaldere. 

„Najnovšie údaje od roku 2023 dodnes ukazujú podobnosti s tým, čo bolo pozorované v predchádzajúcich 16 rokoch. Preto v súčasnosti nie je dôvod domnievať sa, že magmatická aktivita stále nepokračuje tak, ako je definovaná v štúdii. Neustále sme v kontakte s civilnou ochranou, aby sme zabezpečili, že každý najmenší vývoj bude sledovaný s maximálnou pozornosťou,“ uzatvára Mauro A. Di Vito.