Voda v najväčšom maďarskom jazere je každým rokom slanšia, čo môže mať negatívny dopad na divokú prírodu v okolí. Aká je príčina?
Balatonský limnologický výskumný ústav HUN-REN upozornil na zaujímavý svetový fenomén. Slanosť sladkých vodných plôch sa zvyšuje takmer všade na Zemi, a to vrátane jazera Balaton v Maďarsku.
To, že „maďarské more“ je už slané aj v skutočnosti, však vôbec nie je dobrá správa. Zvýšenie salinity môže mať vážny dopad na životné prostredie.
Salinizácia je nadmerná koncentrácia solí rozpustných vo vode a môže mať viacero príčin.
Hlavnými z nich sú ťažba ropy a plynu, solenie ciest, používanie umelých hnojív a celkové zmeny vo využívaní krajiny.
V neposlednom rade sú to aj klimatické zmeny, ktoré posilňujú účinky salinizácie.
Zmenám chemických podmienok jazera Balaton za posledných 130 rokov sa venujú odborníci v štúdii Közlöny 2024.
Štúdia ukazuje, že slanosť vody v jazere sa od konca 19. storočia do polovice 20. storočia nezmenila. Až v posledných približne 50 rokoch začal prudký nárast, ktorý trvá dodnes.
Od začiatkov meraní pred 50 rokmi bola slanosť vody 450 mg/l, teraz sa zvýšila na 620 – 690 mg/l.
Kým Balaton bol kedysi považovaný za sladkovodné jazero, dnes je to sladko-slaná voda, stále však nedosahuje slanosť morí.
Kým salinita Balatonu dosahuje 620 – 690 mg/l, v moriach je to až okolo 35 000 mg/l.
Ak sa rýchlosť nárastu salinity nezmení, koncentrácia sa o 50 rokov priblíži k 1000 mg/l.
Nárast salinity je zároveň zapríčinený aj klimatickými zmenami. Balaton, podobne ako mnohé iné vodné plochy vo svete, čelil v posledných rokoch výraznému otepľovaniu a extrémnym suchám.
Od prelomu tisícročí až dodnes sa deväťkrát stalo, že ročná vodná bilancia jazera bola negatívna.
To znamená, že množstvo výparu bolo väčšie ako úhrn zrážok a prítoku. Z tohto dôvodu sa predĺžil čas zotrvania vody v jazere, čo malo za následok zvýšenie koncentrácie rozpustených solí.