Vláda sa chystá vytvoriť MEGARIEKU, ktorá by mala vyriešiť problém so suchom

V decembri 2024 oznámil indický premiér Narendra Modi výstavbu takzvanej „megarieky“. Vláda plánuje prepojiť rieky Ken a Betwa, ktoré tečú v dvoch susedných štátoch Madhjapradéš a Uttarpradéš.

Indická vláda tvrdí, že takýto projekt poskytne vodu 6,2 miliónom ľudí. Iniciatíva sa nepáči odborníkom a miestni obyvatelia kvôli nej dokonca vyšli protestovať, informuje BBC.

Suchá zadlžujú obyvateľov a vyvolávajú samovraždy

Región Bundelkhand leží na území štátov Madhjapradéš a Uttarpradéš v centrálnej Indii. Kvôli častým suchám a monzúnom majú miestni obyvatelia pravidelne problémy so zásobovaním vodou.

Štúdia Národného inštitútu pre manažment katastrof z roku 2014 zistila, že úrady neposkytovali obyvateľom Bundelkhandu primeranú podporu počas období sucha, čo viedlo k sociálnym a ekonomickým problémom.

Väčšina obyvateľov Bundelkhandu sa živí poľnohospodárstvom – a suchá často vedú k neúrode. Veľká časť populácie Madhya Pradesh a Uttar Pradesh žije v chudobe.

Je tu zaznamenaná aj vysoká miera samovrážd miestnych farmárov. V roku 2009 úrady hlásili 568 samovrážd medzi vlastníkmi pôdy v siedmich obzvlášť znevýhodnených okresoch a 583 v roku 2010.

Podľa  Gokhaleho inštitútu je za takou vysokou mierou samovrážd dlh, nestabilná finančná situácia, alkoholizmus, rodinné napätie, zdravotné problémy atď.

Obzvlášť ťažké je to pre ženy. Podľa  medzinárodnej mimovládnej organizácie WaterAid musia ženy v Bundelkhande kvôli zlému prístupu k vode a absencii vodovodných systémov prejsť každý deň niekoľko kilometrov, aby zabezpečili svojim rodinám vodu.

Táto povinnosť sa v Indii tradične považuje za ženskú zodpovednosť. V dôsledku toho sa dievčatám často nedostáva vzdelanie a dospelé ženy nie sú schopné pracovať ani vychovávať deti.

V regióne sa nachádzajú vodné plochy, ktoré sú však nevyužiteľné  pre chýbajúcu sieť kanálov, ktoré sú vybudované len v západnej časti Uttarpradéša.

Vízia megarieky

Indické úrady začali uvažovať o zlúčení nádrží v boji proti suchu takmer pred polstoročím. V roku 1980 Ústredná komisia pre vodu sformulovala plán národnej vízie.

Počítal s tým, že rieky s „nadbytkom“ vody sa spoja s riekami s jej „nedostatkom“, a tak vznikne 30 „megariek“.

Jedným z bodov plánu bolo vybudovanie spoločnej zavlažovacej infraštruktúry pre rieky Ken a Betwa. 

Projekt sa ďalej rozvíjal v roku 1995, keď ho Národná agentúra pre rozvoj vodného hospodárstva vyhlásila za realizovateľný. Ale až koncom roku 2000 to začali brať vážne.

Odborníci ani obyvatelia s projektom nesúhlasia

V roku 2021 kabinet konečne schválil projekt v hodnote 440 miliárd rupií (alebo asi 5,06 miliardy dolárov). V tom čase mnohí odborníci a miestni aktivisti začali projekt megarieky kritizovať.

V prvom rade pre dôsledky, ktoré bude mať jeho výstavba pre životné prostredie a obyvateľov regiónu.

V máji 2017 napísalo 30 aktivistov indickému ministrovi životného prostredia. Varovali, že obyvatelia 10 dedín v okresoch Chhatarpur a Panna budú musieť vysídliť kvôli výstavbe zavlažovacej infraštruktúry. 

Úrady ignorovali varovania aktivistov. Čoskoro sa zistilo, že projekt sa dotkne najmenej 22 dedín a približne 7 000 rodín.

Mnohí z tých, ktorí majú byť vysídlení, vyšli začiatkom roku 2025 do ulíc na protest proti plánu premiéra Narendru Modiho. 

Miestni obyvatelia sú pobúrení, že indická vláda ich plánuje zbaviť ich domovov, aby mohla poskytnúť vodu a elektrinu ľuďom v iných štvrtiach, a to aj napriek sľubovanej kompenzácii.

Kritici projektu zároveň veria, že Bundelkhand môže byť zásobený vodou bez toho, aby sa postavila megarieka. Na dosiahnutie tohto cieľa stačí vyvinúť existujúce zavlažovacie zariadenia.

Odborníci sa domnievajú, že používanie mikrozávlahy a starostlivejšie plánovanie plodín, berúc do úvahy klimatické vlastnosti regiónu, môže byť efektívnejšie ako „mega-zavlažovanie“.

A nepovedie to k nútenému vysídleniu tisícok rodín či zničeniu významnej časti miestneho ekosystému.

Modiho vláda bola tiež kritizovaná za rozhodnutie o zlúčení riek bez riadneho procesu. Niektorí dokonca trvajú na tom, že predseda vlády a ďalší priaznivci riečneho spojenia sa chcú vykresliť ako záchrancovia zraniteľných skupín bez toho, aby zvážili dlhodobé dôsledky takéhoto rozhodnutia.

Niektorí predstavitelia a vedci sa domnievajú, že výstavba zavlažovacích zariadení povedie k zničeniu 10 500 hektárov biotopov voľne žijúcich živočíchov.

Hlavné obavy sa týkajú budúcnosti tigrov, ktoré žijú v národnom parku Panna. Populácia zvierat bola obnovená po jej úplnom zmiznutí v štáte Madhya Pradesh v roku 2009.

Iní odborníci sa však domnievajú, že pozitívne efekty prepojenia riek prevažujú nad negatívnymi. Megarieka zlepší výnosy plodín, zvýši príjem pre miestnych farmárov, uľahčí prístup k pitnej vode a zlepší hygienu.

Zavlažovacia infraštruktúra poskytne obnoviteľnú energiu vzdialeným komunitám, urýchli hospodársky rozvoj regiónu a  vytvorí nové pracovné miesta.

Z dlhodobého hľadiska by projekt mohol byť prínosom pre životné prostredie tým, že uľahčí miestnym zvieratám prístup k pitnej vode.

Koncom decembra 2024 usporiadali úrady krajiny za účasti premiéra Modiho slávnostné podujatie, ktoré znamenalo začiatok výstavby. 

Úrady plánujú dokončiť práce a uviesť systém do prevádzky v roku 2030