VIDEO: Bratislava namerala -25 °C, všetko zamrzlo. Pozrite si, aká bola zima pred 40 rokmi

Zima je z roka na rok teplejšia, čo súvisí s tým, že rastie aj priemerná globálna teplota. Globálne otepľovanie neznamená len otepľovanie v pravom slova zmysle. Čoraz vyššie priemerná teplota na Zemi spôsobuje čoraz extrémnejšie počasie. Nedávno nás sužovali povodne, ktoré sa v septembri v takom rozsahu po lete nikdy nevyskytli.

Teraz zažívame teplú zimu a sneh chýba aj na našich horách. Presne pred 40 rokmi sme však zažívali opačný extrém. Teploty v našej oblasti dosahovali rekordné hodnoty a takmer všetko zamrzlo.

Zima pred 40 rokmi bola tuhá

Január 1985 vošiel do histórie ako mesiac, ktorý Slovensko a okolité krajiny strednej Európy zasiahla jedna z najtuhších zím 20. storočia. Mimoriadne nízke teploty, husté sneženie a neobvykle dlhé obdobie mrazu ochromili každodenný život a vyvolali množstvo výziev pre obyvateľstvo aj infraštruktúru.

Začiatok januára 1985 priniesol sériu arktických nocí, kedy teploty na mnohých miestach klesli hlboko pod -20 °C. Na niektorých lokalitách, najmä v horských údoliach a dolinách, meteorológovia zaznamenali hodnoty okolo -30 °C. Jeden z najnižších teplotných záznamov bol nameraný v lokalite Vígľaš-Pstruša, kde teplota klesla až na -36,2 °C.

Toto mrazivé počasie bolo spôsobené arktickým vzduchom, ktorý sa cez severovýchod Európy dostal až na Slovensko. Navyše, kvôli absencii oblačnosti v noci dochádzalo k výraznému ochladzovaniu povrchu, čo ešte prehlbovalo mrazivé podmienky.

Problémy boli rozsiahle

Extrémne chladné počasie malo významný dopad na dopravu a infraštruktúru. Vlaky meškali desiatky hodín, pretože zmrznuté výhybky a narušené železničné systémy si vyžadovali náročnú údržbu. Cesty pokrýval silný ľad a sneh, čo spôsobilo dopravné nehody a komplikácie pri zásobovaní potravinami.

Vodovodné potrubia zamŕzali vo veľkom rozsahu, čo ponechalo tisíce domácností bez prístupu k tečúcej vode. Elektrické vedenie sa často lámalo pod váhou námrazy, čo spôsobovalo rozsiahle výpadky elektriny. Mnohé dediny boli na dni odrezané od sveta kvôli nepriechodným cestám.

V takomto extrémnom počasí čelilo obyvateľstvo Slovenska vážnym výzvam. Školy boli na niekoľko dní zatvorené, pretože triedy nebolo možné dostatočne vykúriť. Obyvatelia sa spoliehali na zásoby dreva a uhlia, ktoré sa v niektorých oblastiach začali rýchlo míňať. V mestách sa organizovali verejné výdajne teplej polievky pre tých, ktorí sa nemohli dostatočne zahriať doma.

Nemalé problémy zaznamenali aj poľnohospodári. Hospodárske zvieratá trpeli chladom, pričom bolo potrebné ich ustajniť a zabezpečiť dodatočné prikrývky či izoláciu stajní. Snehová pokrývka znemožnila prístup k paseniam, čo zvýšilo spotrebu zásob krmiva.