Vesmír je plný prekvapení, nachádza sa v ňom aj Cigara. Ján Gajdoš zachytil ďalší krásny záber

Uplynulo len pár dní od toho, čo sme vás informovali o skutočne výnimočnom zábere slovenského astrofotografa Jána Gajdoša z Belej nad Cirochou v okrese Snina. Svetlo z galaxie, ktorú zachytil, k nám letelo až 2,3 miliardy rokov.

Dnes tu máme ďalšiu fotografiu. Už na prvý pohľad je vidieť, že v sebe ukrýva veľký poklad.

Ako nám prezradil samotný autor, záber vznikol z viac ako 33 hodín zozbieraných dát. Práve to umožnilo vyniknúť tzv. IFN (Integrated flux nebula) - teda Integrované tokové hmloviny. Tie sú relatívne nedávno identifikovaným astronomickým javom. Na rozdiel od typických a dobre známych plynných hmlovín v rovine galaxie Mliečna dráha, IFN ležia za hlavným telom galaxie.

Na zábere tak môžeme vidieť Bodeho hmlovinu a rovnako tak aj Cigaru. V nasledujúcej časti textu si o nich povieme viac.

Bodeho hmlovina

V prípade Bodeho hmloviny, známej aj ako Messier 81, ide o jeden z najkrajších objektov nočnej oblohy. Táto galaxia je jedným z najjasnejších a najbližších objektov svojho druhu, čo ju robí obľúbeným cieľom nielen pre profesionálnych astronómov, ale aj pre amatérskych astrofotografov.

Bodeho galaxia bola objavená nemeckým astronómom Johannom Elertom Bode v roku 1774 a je pomenovaná práve po ňom. Nachádza sa vo vzdialenosti približne 12 miliónov svetelných rokov od Zeme v súhvezdí Veľká medvedica. Je to špirálová galaxia s veľkolepým dizajnom, ktorá je domovom pre viac ako 250 miliárd hviezd.

Jej jasnosť a veľkosť umožňujú, aby bola viditeľná aj prostredníctvom menších ďalekohľadov, čo je skvelá správa pre amatérskych astronómov. Vďaka svojej relatívnej blízkosti k Mliečnej ceste a aktívnemu galaktickému jadru, ktoré obsahuje supermasívnu čiernu dieru s hmotnosťou 70 miliónov hmotností Slnka, je Bodeho galaxia často predmetom vedeckého výskumu.

Pre pozorovateľov na severnej pologuli je najlepším obdobím na pozorovanie Bodeho galaxie jar, keď je galaxia najvyššie na oblohe a poskytuje tak najlepšie podmienky pre jej fotografovanie. S jej prominentnými, jasne definovanými špirálovými ramenami, Bodeho galaxia poskytuje vynikajúci príklad typickej architektúry špirálových galaxií.

Galaxia Cigara

Galaxia s označením Cigara, známa aj ako Messier 82 alebo M82, je fascinujúci objekt vo vesmíre, ktorý si rovnako zaslúži našu pozornosť. Nachádza sa v súhvezdí Veľká medvedica a je to jedna z najbližších galaxií typu starburst, čo znamená, že v nej prebieha intenzívna tvorba hviezd. Táto aktivita je pravdepodobne vyvolaná gravitačnou interakciou s blízkou galaxiou M81, čo vedie k dramatickým zmenám v jej jadre a okolí.

M82 je známa svojou nezvyčajnou podlhovastou formou, ktorá pripomína tvar cigary, odtiaľ jej prezývka. Je to galaxia, ktorá je približne päťkrát jasnejšia ako naša Mliečna dráha, a jej centrálna oblasť je asi stokrát jasnejšia. Tento jas je dôsledkom obrovského množstva mladých a horúcich hviezd, ktoré sa tam formujú.

V roku 2005 boli objavené dve symetrické špirálové ramená, ktoré boli predtým prehliadané kvôli vysokému povrchovému jasu disku galaxie a takmer okrajovému pohľadu na túto galaxiu. Tieto ramená sú detekovateľné v blízkom infračervenom spektre a sú modrejšie ako disk galaxie, čo naznačuje, že sú mladšie a obsahujú viac horúcich hviezd.

M82 je tiež domovom najjasnejšieho pulzaru, ktorý bol doteraz objavený, označovaného ako M82 X-2. Tento objav poskytuje cenné informácie o extrémnych fyzikálnych podmienkach, ktoré môžu existovať v jadrách starburst galaxií.

V roku 2014 bola v galaxii M82 objavená supernova typu Ia, označená SN 2014J. Táto supernova poskytla vedcom príležitosť študovať takýto výbuch hviezdy relatívne blízko k Zemi.

Galaxia Cigara je teda nielen vizuálne pôsobivým objektom, ale aj laboratóriom pre štúdium kozmických javov, ako sú starbursts, supernovy a pulzary. Je to dôkaz dynamiky a neustálej zmeny vo vesmíre, ktorý nám neustále poskytuje nové záhady na rozlúštenie.

Čo záber, to nádhera

Aj tak by sa dali charakterizovať fotografie, ktoré zhotovuje pán Ján Gajdoš z Belej nad Cirochou. O jeho záberoch sme na našom webe informovali už neraz.

Len minulý rok sa mu podarilo zachytiť polárnu žiaru, romantiku vo vesmíre, či hmlovinu, ktorá pripomína známu hernú postavičku. V marci 2024 sme zas písali o jeho zábere, na ktorom sa v plnej kráse predviedla Abell 31, jedna z najstarších planetárnych hmlovín.

Začiatkom apríla zachytil aj kométu 12P/Pons-Brook. Jej pozorovanie vtedy ovplyvnil výskyt saharského prachu v ovzduší nad Slovenskom. Kométa tak dostala ako keby závoj.