Tyranosaurus medzi vločkami. Najväčšia vločka merala až 38 centimetrov

Čerstvý biely sneh robí väčšinu ľudí šťastnými. V skutočnosti však vločky nie sú celkom biele. Ak sa na snehové vločky pozrieme pod mikroskopom, zistíme, že sú skôr priesvitné alebo bezfarebné, podobne ako čistý ľad.

To, čo robí sneh bielym, je svetlo, ktoré sa odráža od vločiek. Snehová vločka sa skladá z mnohých drobných povrchov, na ktorých sa svetlo láme. Výsledkom je biela farba, ktorá je najmä na slnku oslnivo jasná vďaka odrazu lúčov.

Niekedy je však sneh sfarbený viac do modra. Stáva sa to hlavne vtedy, keď je v hrubej vrstve. V tomto prípade vrstvy snehu pôsobia ako akýsi filter, ktorý pohlcuje viac červeného ako modrého svetla.

Koniec koncov, niekedy sa stačí pozrieť na stopu v hlbokom snehu a porovnať jej farbu s okolitou zasneženou krajinou. Samozrejme, sneh môže byť zafarbený aj rôznymi prímesami, napríklad ružovým, ak obsahuje kryofilné sladkovodné riasy, čo sa vyskytuje najmä vo vysokých horách. Alebo môže byť žltý až oranžový, keď obsahuje prach z púští, v Európe najmä zo Sahary.

Nie je vločka ako vločka

O snehových vločkách sa často hovorí, že ani jedna nie je rovnaká, pretože sa tvoria za rôznych podmienok. Americká vedkyňa Nancy Knightová v roku 1988 v USA objavila dve rovnaké vločky, ktoré sa dali zobraziť pod mikroskopom.

Snehové vločky padajú rôznou rýchlosťou. Závisí to od ich hmotnosti a podmienok vzduchu. Čím sú väčšie a čím viac vody obsahujú, tým rýchlejšie padajú. Snehové vločky, ktoré sú ťažšie a majú symetrickejší, guľovitý tvar, padajú rýchlejšie. Bežné snehové vločky však vzhľadom na svoj veľký povrch narážajú na odpor vzduchu, ktorý ich výrazne spomaľuje. Snehová vločka sa tak dostane z oblaku na zemský povrch približne za hodinu.

Existujú aj obrovské snehové vločky

Veľkosť vločiek môže byť rôzna. Za dobrých podmienok môže výsledná veľká vločka spojením jednotlivých vločiek narásť až do veľkosti niekoľkých centimetrov. Najväčšia vločka dosiahla takmer 38 centimetrov. Zvyčajne sú však vločky veľké asi pol centimetra a vážia asi štyri miligramy.

So snehom sa spája aj niekoľko mýtov. Napríklad, že silný hluk (napríklad hlasný krik) môže spustiť lavínu. Hoci existuje viacero faktorov, ktoré vedú k lavínam, hluk medzi ne nepatrí. 

Oveľa dôležitejšia je skutočná hmotnosť snehu a štruktúra snehovej pokrývky, v ktorej hrá hlavnú úlohu vietor. A, samozrejme, neopatrný pohyb lyžiara v horskom teréne môže viesť k spusteniu lavíny.

Mimochodom, sneh je dobrým pohlcovačom zvuku. Keď čiastočne roztopená vrstva snehu znovu zamrzne a zmení sa na prevažne ľadovú hmotu, zvuk sa šíri intenzívnejšie a na väčšiu vzdialenosť.