Zem absorbuje viac tepla ako vyžaruje. Podľa správy medzinárodného výskumného tímu naša planéta v súčasnosti zadržiava dvakrát viac tepla ako len pred tromi desaťročiami. Vedci zdôraznili, že je to nebezpečné najmä pre oceány, ktoré sa otepľujú a absorbujú menej oxidu uhličitého. To vytvára efekt začarovaného kruhu.
Energetická nerovnováha Zeme je rozdiel medzi množstvom slnečnej energie absorbovanej našou planétou a tepelnou energiou vyžarovanou späť do vesmíru.
Je to dôležitý parameter na meranie rozsahu globálneho otepľovania – Zem už desaťročia absorbuje viac energie ako vyžaruje, pretože zvýšená koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére zachytáva ďalšie teplo.
Nerovnováha sa v posledných rokoch dramaticky zvýšila podľa analýzy ukazovateľov globálnej zmeny klímy, ktorú vykonal medzinárodný tím vedcov.
Údaje zozbierané špeciálnymi oceánskymi bójami v rokoch 1974 až 1993 naznačovali, že priemerná energetická nerovnováha na Zemi bola 0,42 wattov na meter štvorcový (w/m 2 ), ale medzi rokmi 2004 a 2023 sa táto miera viac ako zdvojnásobila – na 0,87 w/m 2.
To je znepokojujúca správa vzhľadom na úlohu svetových oceánov, ktoré absorbujú približne 90 % prebytočného tepla. Výskum ukazuje, že oceány sa od roku 2019 každým rokom otepľujú rekordným tempom.
Tieto zohriate oceánske vody sú menej účinné pri zachytávaní oxidu uhličitého zo vzduchu, čo spôsobuje zvyšovanie hladiny morí a vážne ovplyvňuje morský život.
Nedávny výskum tiež naznačuje, že prebytočné teplo preniká do hlbín oceánu, a to až do hĺbky 2 000 metrov. Bude trvať tisíce rokov, kým sa teplo dostane na povrch, čo medzitým môže ovplyvniť morské prúdy a celkovú hladinu kyslíka.
Priemerná globálna teplota stúpa rýchlosťou 0,26 °C za desaťročie, čo je dvojnásobok rýchlosti otepľovania pred rokom 1983. Pri súčasných úrovniach emisií zostáva svetu už len 5 rokov, kým bude prekročený nebezpečný nárast priemernej globálnej teploty o 1,5 °C.