Vedci sa pozreli na satelitné snímky z vesmíru, aby zistili, ako rýchlo sa Antarktída mení na zelenú. Rozsah zelených plôch prekvapil aj ich samotných.
Časti ľadovej Antarktídy sa zelenajú alarmujúcou rýchlosťou. Dôvodom je najmä to, že región je zachvátený extrémnymi horúčavami, čo podľa nového výskumu vyvoláva veľké obavy vedcov z meniacej sa krajiny na tomto obrovskom kontinente.
Vedci použili satelitné snímky a údaje na analýzu úrovní vegetácie na Antarktickom polostrove, dlhom horskom reťazci, ktorý ukazuje na sever k cípu Južnej Ameriky a ktorý sa otepľuje oveľa rýchlejšie, ako je celosvetový priemer.
Zistili, že podľa štúdie vedcov z univerzít v Exeteri a Hertfordshire v Anglicku a British Antarctic Survey sa život rastlín – väčšinou machov – v tomto drsnom prostredí za posledné štyri desaťročia zvýšil viac ako 10-násobne.
Vegetácia pokrývala menej ako 1 km2 Antarktického polostrova v roku 1986, ale do roku 2021 dosiahla takmer 13 1 km2, zistila štúdia. Tempo, akým sa región počas takmer štyroch desaťročí ekologizoval, sa tiež zrýchlilo a medzi rokmi 2016 a 2021 sa dokonca zrýchlilo o viac ako 30 %.
Zatiaľ čo krajina je stále takmer celá zo snehu, ľadu a skál, táto malá zelená plocha sa od polovice 80. rokov dramaticky rozrástla, povedal Thomas Roland, autor štúdie a environmentálny vedec z University of Exeter.
„Naše zistenia potvrdzujú, že vplyv antropogénnej zmeny klímy nemá žiadne obmedzenia,“ povedal Roland pre CNN a dodal: „Dokonca aj na Antarktickom polostrove – v tomto najextrémnejšom, najodľahlejšom a najizolovanejšom regióne sa krajina mení a tieto účinky sú viditeľné aj z vesmíru.“
Antarktídu, najchladnejšie miesto na Zemi, nedávno zachvátili extrémne horúčavy. Toto leto zažili časti kontinentu rekordnú vlnu horúčav s teplotami, ktoré sa od polovice júla vyšplhali až o 15 °C nad normál.
V marci 2022 dosiahli teploty v niektorých častiach kontinentu až 20 °C, čo sú najextrémnejšie teplotné výkyvy, aké kedy boli v tejto časti planéty zaznamenané.
Vedci predpovedajú, že keď znečistenie fosílnymi palivami naďalej ohrieva svet, Antarktída sa bude otepľovať a táto ekologizácia sa pravdepodobne len urýchli.
Čím viac je polostrov zelený, tým viac pôdy sa vytvorí, a tým je pravdepodobnejšie, že sa región stane priaznivejším pre invázne druhy, ktoré potenciálne ohrozujú pôvodnú divokú zver.
„Semená, spóry a úlomky rastlín si môžu ľahko nájsť cestu na Antarktický polostrov na topánkach alebo výstroji výskumníkov, alebo prostredníctvom „tradičnejších“ ciest spojených s migrujúcimi vtákmi a vetrom,“ povedal vedec na záver.