Aj na takých tajomných miestach, ako je Mariánska priekopa, môže dôjsť k zápasu medzi životom a smrťou. Čínski vedci zistili, že v jeho hlbinách sa skrýva druh vírusu, ktorý dokáže ničiť baktérie rodu Halomonas.
Mariánska priekopa je najhlbšia oceánska priekopa na Zemi. Nachádza sa v Tichom oceáne medzi Japonskom a Papuou Novou Guineou. Tiahne sa cez 2,5 tisíca kilometrov a je hlboká až 11 kilometrov.
Ukázalo sa, že toto tajomné miesto, úplne bez slnečného žiarenia, ukrýva mikroskopické parazity. Výsledky výskumu na túto tému boli publikované koncom septembra vo vedeckom časopise Microbiology Spectrum.
Hĺbky Mariánskej priekopy obývajú patogény patriace do rodu Halomonas . Do rovnakej skupiny mikroorganizmov patria baktérie, ktoré požierajú aj naznámejší vrak lode a to Titanic.
Výskumníci z Ocean University of China odhalili, že majú prirodzeného nepriateľa. Ide o bakteriofág, ktorý sa prežije aj pri extrémne nízkej teplote, pod vysokým tlakom a v extrémne chudobnom prostredí, ktoré ponúka hadal, teda najhlbšia zóna oceánu.
„Je to najhlbšie žijúci bakteriofág, o ktorom vedecká komunita vie,“ povedal Min Wang, morský virológ na Ocean University of China.
Wang a jeho kolegovia izolovali bakteriofág vB_HmeY_H4907 z hostiteľskej baktérie, ktorá bola získaná z hĺbky 8 900 metrov. Vírus bol priradený k úplne novej rodine, ale jeho genetický kód je podobný šiestim ďalším vírusovým genómom, ktoré boli nájdené v baktériách Halomonas. Preto tím poznamenal, že nová rodina môže byť nielen veľmi veľká, ale aj rozšírená.
Výskumníci uviedli, že nový objav dokazuje, aké rôznorodé patogény môžu existovať v takom extrémnom prostredí. Vírus vB_HmeY_H4907 je len tretím kmeňom nájdeným v Rówe.
„Dá sa predpokladať, že všade tam, kde existuje život, pôsobia nejaké regulačné faktory. V tomto prípade ide o vírusy," dodal Wang.
To znamená, že napriek ich malej veľkosti a nedostatku šance na existenciu bez hostiteľa môžu vírusy ako tento hrať mimoriadne dôležitú úlohu vo vodných ekosystémoch. Neutralizujú len niektoré mikroorganizmy, ale uvoľňujú aj obrovské množstvo organickej hmoty bohatej na dusík, fosfor a uhlík, ktorá poskytuje potravu pre iné mikroorganizmy. Tým sa zlepšuje biologická diverzita, ktorá ovplyvňuje klímu a celú ekológiu našej planéty.
Podrobnosti o vplyve patogénov obývajúcich hadal zatiaľ nie sú známe. Je však zrejmé, že prispievajú k procesom, ktoré riadia život na našej planéte. Vďaka najnovšiemu objavu majú vedci šancu lepšie sa pozrieť na patogény, ktoré žijú v mimoriadne ťažkých podmienkach.