VEDA: Za tohtoročné vlny horúčav môže naozaj klimatická kríza a činnosť človeka
Nové vyhodnotenie štúdií zameraných na počasie jasne dokazuje, že klimatické extrémy spôsobuje najmä vplyv človeka na globálne otepľovanie planéty.
Nové vyhodnotenie štúdií zameraných na počasie jasne dokazuje, že klimatické extrémy spôsobuje najmä vplyv človeka na globálne otepľovanie planéty. K desiatkam vĺn extrémnych horúčav by podľa vedeckých modelov nemuselo bez pričinenia ľudstva vôbec dôjsť.
Vedecké analýzy ukazujú, že vplyv emisií zo spaľovania fosílnych palív má na extrémy v počasí nezanedbateľný vplyv. Vlny horúčav si vyžiadali obete na životoch v Severnej Amerike, Európe a Ázii. Odborné skúmanie ukazuje, že bez dodatočného tepla zachyteného emisiami fosílnych palív by k nim prakticky nemohlo dôjsť. Informuje o tom The Guardian.
Ďalšie štúdie hodnotili, o koľko globálne otepľovanie zhoršilo následky extrémneho počasia. Výsledky sú podľa denníka šokujúce. Podľa odhadov by milióny ľudí a tisíce novorodencov zostali nažive, keby nedošlo k otepleniu spôsobenému človekom.
Viac ako 500 prípadov vĺn tepla, povodní, búrok, sucha alebo lesných požiarov údajne mohlo mať miernejší priebeh. Ide pritom len o letmý pohľad na celú problematiku. Väčšinu extrémnych poveternostných javov totiž vedci ešte neanalyzovali.
Článok Guardianu vychádza z novej databázy stoviek štúdií, ktoré analyzovali úlohu globálneho otepľovania na extrémne počasie. Zostavil ju server Carbon Brief a ide zatiaľ o jediné komplexné vyhodnotenie tohto druhu.
Hrozia nám klimatické katastrofy
Štúdie zastúpené v databáze skúmali dopady dodnes zaznamenaného oteplenia okolo 1,3 stupňa Celzia. Vyhliadka na očakávané ohriatie planéty o 2,5 až 3 stupne je podľa vedcov katastrofická.
Apelujú preto na štáty sveta, ktoré sa zišli na klimatickom summite COP29 v Azerbajdžane, aby pristúpili k zásadným krokom v oblasti obmedzovania uhlíkových emisií a k financovaniu nevyhnutnej ochrany mnohých komunít proti klimatickým katastrofám, ktoré sú už teraz nevyhnutné.
Disciplíne, ktorá sa venuje výskumu vplyvu globálneho otepľovania na extrémne počasie, sa hovorí „atribúcia prebiehajúcej klimatickej zmeny“ a odborníci sa jej začali venovať už pred viac ako desiatimi rokmi. Zatiaľ čo vtedy svoju prácu prirovnávali k akémusi hľadaniu odtlačkov prstov klimatickej zmeny, dnes už je jej vplyv taký zrejmý, že sa vraj vedecké úsilie prakticky rovná očitému svedectvu zločinu.
Čo všetko nás čaká?
„Rastúca úloha klimatickej zmeny v intenzívnych udalostiach extrémneho počasia je rozhodne znepokojujúca,“ hovorí Joyce Kimutaiová z Imperial College London. Je tiež členkou skupiny World Weather Attribution a na summite COP29 zastávala úlohu poradkyne Kenskej delegácie.
„Ak to bude pokračovať, zložité časy čakajú naozaj všetkých. Klimatická kríza nerobí vo vplyve na ľudí rozdiely. Zasahuje každý jeden kúsok našej planéty,“ varuje odborníčka, ktorá apeluje na navýšenie finančných prostriedkov na ochranu ľudí.
A to najmä v komunitách, ktoré čelia nebezpečným extrémom už dnes. Vedci sa domnievajú, že k efektívnemu boju s klimatickou zmenou by bolo potrebné vyjednať financovanie najmenej bilión dolárov.
„Množstvo dôkazov potvrdzuje, že otepľovanie spôsobené človekom má dopad už teraz,“ vysvetľuje autor databázy Carbon Brief Robert McSweeney. Ukazuje sa, že spaľovanie fosílnych palív ovplyvnilo klímu tak dramaticky, že vlny horúčav, ako sú tie súčasné, vraj ľudská civilizácia za celý svoj vývoj nezažila.
Na základe analýzy bezmála 750 štúdií, ktoré skompletizoval web Carbon Brief, odborníci došli k záveru, že v troch štvrtinách prípadov extrémneho počasia spôsobuje globálne otepľovanie závažnejší priebeh alebo zvyšuje pravdepodobnosť ich výskytu. U deviatich percent prípadov sa ukázal opačný trend, to keď išlo o extrémne mrazy alebo snehové kalamity. Vo zvyšnom počte prípadov nebol zistený žiadny alebo nepreukazný vplyv.
Štúdie zhromaždené serverom Carbon Brief použili údaje o počasí na porovnanie extrémnych udalostí v dnešnej oteplenej klíme s počítačovými modelmi rovnakých udalostí v podmienkach bez rozsiahleho spaľovania fosílnych palív. To vedcom umožnilo vypočítať, o koľko pravdepodobnejšie a závažnejšie sú dnes extrémne meteorologické udalosti.
Väčšina sveta mimo Európy, Severnej Ameriky a Číny je však v tomto ohľade stále málo preskúmaná, a skutočné dopady klimatickej krízy preto nie sú dostatočne popísané. Zvlášť málo údajov je z Blízkeho východu alebo severnej Afriky. Tieto regióny pritom patria medzi najviac postihnuté a sú zároveň najväčšími producentmi fosílnych palív, uzatvára britský The Guardian.
