Vakcína proti covidu-19 znižuje riziko vzniku takzvaného dlhého covidu u plne očkovaných dospelých približne o štvrtinu. Informuje o tom štúdia Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC).
ECDC preskúmalo všetky dostupné informácie o tom, aký vplyv má očkovanie proti chorobe covid-19 na riziko vzniku takzvaného dlhého covidu – teda súboru príznakov, ktoré pretrvávajú celé mesiace a niekedy aj roky. Vedcov zaujímali plne očkovaní dospelí ľudia.
Zamerali sa na štúdie uskutočnené v Európe a ďalších oblastiach s podobnou životnou úrovňou a štýlom života. Pretože stále ešte neexistuje úplne zhoda na tom, čo presne dlhý covid znamená, vychádzali z definície Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Celkom vedci do svojej metaštúdie zahrnuli sedem kvalitných a dostatočne rozsiahlych výskumov.
Ide o typ vedeckého výstupu používaný napríklad v biomedicíne. Ten je založený na štatistickej kombinácii skôr publikovaných výsledkov.
Kvalitne vykonaná metaanalýza má oveľa vyšší stupeň vierohodnosti ako jednotlivé štúdie. Vhodným spôsobom totiž spája dáta z veľkého množstva pokusných subjektov. Aj preto je považovaná za jeden z najsilnejších dôkazov v hierarchii vierohodnosti dôkazov v modernej medicíne.
Šesť z nich (výskumov) našlo štatisticky významné zníženie rizika vzniku dlhého covidu u očkovaných dospelých v porovnaní s tými, ktorí očkovaní neboli. Celkom podľa tohto výskumu znižuje vakcinácia pravdepodobnosť vzniku dlhého covidu o 27 percent.
Vedúci oddelenia respiračných vírusov v ECDC Edoardo Colzani tak podotkol, že vakcinácia proti covidu chráni nielen pred závažnými následkami akútneho ochorenia počas pandémie, ale môže tiež pomôcť znížiť riziko významných dlhodobých následkov.
Autori ale dodávajú, že stále nemajú dostatok kvalitných dát o tom, či očkovanie znižuje trvanie príznakov u detí, dospievajúcich a imunokompromitovaných osôb.