Presne pred týždňom skončili letné olympijské hry v Paríži. Športovci sa museli popasovať nielen s výkonmi ako takými, ale aj vrtochmi počasia. Potrápili ich nielen horúčavy, ale aj búrky. Vedci teraz prišli s predpokladom, v ktorých mestách už bude príliš teplo na to, aby sa v nich v roku 2050 konali olympijské hry.
Letné olympijské hry v Paríži sa začali dažďom, potom horúčavami a nakoniec týždňom príjemného slnka. V ich závere teploty opäť vystúpili nad +35 stupňov Celzia.
Jediná istota týkajúca sa počasia na letnej olympiáde je, že v skutočnosti neexistuje žiadna istota.
Extrémne horúčavy sú čoraz väčšou hrozbou pre elitných športovcov, pričom prípady vyčerpania z tepla a úpalu sú čoraz častejšie, keďže znečistenie fosílnymi palivami zvyšuje teploty a vlhkosť vzduchu. Extrémnym horúčavám sú vystavení aj diváci, najmä tí, ktorí priletia z chladnejších klimatických oblastí.
Podľa analýzy údajov neziskovej skupiny CarbonPlan, ktorá sa zameriava na klimatické vedy a analýzy, ktorú vypracovala CNN, väčšina svetových miest nebude v najbližších desaťročiach schopná v lete organizovať olympijské hry, pretože prekročia hranicu bezpečného tepla.
Tepelný stres sa dá merať pomocou tzv. teploty mokrého teplomera - kombinácie tepla, vlhkosti, rýchlosti vetra, uhla slnka a oblačnosti. Spoločnosť CarbonPlan zistila, že do roku 2050 by tepelný stres v takmer všetkých mestách vo východnej časti USA výrazne prekročil hranicu +27,83 °C, po prekročení ktorej odborníci odporúčajú zrušiť športové podujatia.
Inými slovami, konanie letných olympijských hier v týchto mestách by bolo pre športovcov obrovským zdravotným rizikom.
Veľmi vlhké štáty okolo Mexického zálivu, od Floridy po východnú časť Texasu, by boli mimo hry. Hry, ktoré sa konali v roku 1996 v Atlante, by v roku 2050 jednoducho neboli možné. Veľká časť východnej Číny vrátane Pekingu a Šanghaja by bola vysoko nad limitom, rovnako ako Hongkong a obrovské oblasti juhovýchodnej Ázie.
Návrhy na zmenu termínu konania letných olympijských hier tak, aby sa nezhodovali s vrcholom horúčav, sú čoraz hlasnejšie, a to sa už v minulosti robilo. V Sydney, kde je v lete horúčava, sa hry v roku 2000 konali v septembri a októbri počas jari na južnej pologuli. V brazílskom Riu de Janeiro sa hry v roku 2016 konali v auguste, keď sú tam zimné teploty v priemere okolo +20 stupňov.
Mestá v severozápadnej Európe - ako Londýn, Oslo a Štokholm - sa môžu stať atraktívnejšími pre toto podujatie, zatiaľ čo stredomorské mestá - vrátane Palerma na Sicílii a španielskej Sevilly - sú väčšinou za hranicou. So zvýšením globálnych teplôt by sa mohli stať atraktívnejšími aj vysoko položené juhoamerické mestá.
Ďalšie letné hry sa budú konať v Los Angeles, meste, ktorého teplotu príjemne zmierňuje chladný Tichý oceán. Letné olympijské hry v roku 2032 sa uskutočnia v Brisbane v severoaustrálskom štáte Queensland.
Podľa správ prejavilo záujem o usporiadanie letných olympijských hier v roku 2036 viac ako 10 krajín, ale len šesť z nich zverejnilo alebo oficiálne predložilo svoje ponuky: India ponúka svoje západné mesto Ahmedabad a Indonézia svoje nové hlavné mesto Nusantara, ktoré je v štádiu rekonštrukcie. Katar ponúka Dauhu, zatiaľ čo Turecko Istanbul. Poľsko a Čile navrhujú svoje hlavné mestá Varšavu a Santiago.
Z údajov spoločnosti CarbonPlan vyplýva, že takmer všetky z nich v určitom okamihu prekročia hranicu tepelného stresu. Iba Santiago je pod hranicou po celý rok, vrátane najhorúcejšej časti leta. Ahmedabád a Dauha by boli v letných mesiacoch výrazne nad limitom.
„Vo veľkej časti sveta sa najhoršie horúčavy v roku bohužiaľ zhodujú s obdobím, keď sa zvyčajne konajú letné olympijské hry,“ uviedla pre CNN Oriana Chegwiddenová, klimatologička zo spoločnosti CarbonPlan. „A horúčavy by skutočne mohli predstavovať významné riziko v krajinách, ktoré sa uchádzajú o olympijské hry v roku 2036.“
Podľa nej by sa v prípade výberu týchto lokalít mohli riziká horúčav znížiť pomocou niekoľkých jednoduchých opatrení. „Organizátori by napríklad mohli zmierniť riziká horúčav tým, že by začali pred alebo po vrchole leta, alebo tým, že by sa podujatia konali v noci alebo skoro ráno, keď je chladnejšie.“ Dodala, že krajiny by mohli zvážiť predkladanie ponúk pre mestá s chladnejším podnebím, napríklad vo vyšších polohách.
V niektorých mestách, v ktorých sa už konali letné olympijské hry, bude teplota do roku 2050 oveľa vyššia ako je bezpečné. V Pekingu, ktorý hostil olympijské hry v roku 2008, bude príliš horúco a vlhko, pričom sa predpokladá, že tepelný stres prekročí +32 stupňov. Príliš horúce by boli aj Atény, Rím, Atlanta, Tokio a Soul, ako aj Barcelona.
Mestá južnej pologule, austrálske Sydney a Brisbane, ako aj Rio de Janeiro, sa technicky dostali na zoznam príliš horúcich miest, ale mohli by byť hostiteľmi v chladnejšom období.
Nie je to pritom tak, že by sa to svetu stalo až v polovici tohto storočia. Tokio 2020 - ktoré sa konalo v roku 2021 po tom, ako pandémia odložila hry - bolo najhorúcejšie v histórii, pričom tepelný stres vystrelil ďaleko za bezpečnostnú hranicu nad +31 stupňov. Približne 1 zo 100 športovcov utrpel v Tokiu zdravotný problém spôsobený teplom.