Na Slovensku sme radi, keď aspoň na Vianoce napadne sneh. Obyvatelia spoza polárneho kruhu sú však na sneh takí zvyknutí, že pre tento krásny prírodný úkaz vymysleli až 50 názvov.
Sneh, prašan, čľapkanica... v našich končinách veľa označení pre sneh nemáme. V oblastiach za polárnym kruhom je však sneh každodennou súčasťou života.
Tamojší obyvatelia vedia rozlíšiť aj ten najmenší rozdiel medzi kvalitou, hustotou, teplotou, šmykľavosťou a inými faktormi snehovej pokrývky. Niet sa čomu čudovať, veď ovplyvňuje ich každodenné aktivity.
Reč je o inuitoch – teda pôvodnom obyvateľstve arktických oblastí siahajúcich od severovýchodnej Sibíri cez Aljašku, arktickú časť Kanady až po Grónsko.
Tieto národnosti sme ešte donedávna označovali výrazom eskimáci, od čoho sa však v posledných rokoch upustilo, keďže je pre nich urážlivé – v preklade znamená „požierači surového mäsa“.
Niektorí jazykovedci považujú toto tvrdenie za mýtus. Lingvistika je vedný odbor, ktorý má mnoho nuáns a o tom, či inuiti majú alebo nemajú 50 názvov pre sneh, by sa dalo dlho polemizovať.
Pravdou je, že názvov pre sneh majú skutočne veľa. Záleží však od konkrétneho jazyka či dialektu. Inuiti totiž nemajú jednotný jazyk, ale v každom kúte Arktiky sa hovorí inou rečou, aj keď sú tieto jazyky v mnohom príbuzné.
Napríklad stredosibírsky Yupik má 40 takýchto výrazov, zatiaľ čo inuitský dialekt, ktorým sa hovorí v kanadskom regióne Nunavik, ich má najmenej 53.
Slovo „matsaaruti“ označuje mokrý sneh, „pukak“ zas znamená kryštalický prachový sneh, ktorý vyzerá ako soľ.
Pre mnohé z týchto dialektov je slovná zásoba spojená s morským ľadom ešte bohatšia. V dialekte Inupiaq vo Walese na Aljaške bolo zdokumentovaných asi 70 výrazov pre ľad.
„Utuqaq“ je napríklad ľad, ktorý trvá rok čo rok. „Siguliaksraq“ je mozaiková vrstva kryštálov, ktorá sa vytvorí, keď more začne zamŕzať. „Auniq“ označuje ľad, ktorý je plný otvorov ako švajčiarsky syr.
Nie sú to len inuitské jazyky, ktoré majú farebné výrazy na opis svojho mrazivého prostredia. Sámovia, ktorí žijú v severných cípoch Škandinávie a Ruska, používajú najmenej 180 slov súvisiacich so snehom a ľadom.
Jazyk Sámov má taktiež 1000 slov pre soby.
Opisujú také vlastnosti, akými je kondícia soba („leami“ znamená nízka, tučná sobia samica), osobnosť („njirru“ je nezvládnuteľná samica) a tvar jeho parohov („snarri“ je sob, ktorého parohy sú krátke a rozvetvené).
Existuje dokonca sámske slovo pre opis býka s jediným veľmi veľkým semenníkom – „busat“.
Lingvisti tvrdia, že tento jazykový fenomén nie je ničím prekvapivým, pretože jazyky sa vyvíjajú tak, aby vyhovovali myšlienkám a potrebám, ktoré sú pre život ich nositeľov najdôležitejšie.
Títo ľudia potrebujú vedieť, či je ľad vhodný na chôdzu, alebo či sa cez neho prepadnú. Je to otázka života a smrti.