V tejto európskej krajine namerali vo vzduchu extrémnych 180 000 ton saharského prachu
Nad Európou sa už niekoľko dní udržuje masa saharského prachu, ktorého je tentoraz viac ako zvyčajne.
Nad Európou sa už niekoľko dní udržuje masa saharského prachu, ktorého je tentoraz viac ako zvyčajne. V jednej krajine však namerali extrémnych 180 000 ton saharského prachu vo vzduchu.
Výnimočný transport piesku a prachu zo Sahary zasahuje v týchto dňoch veľkú časť Európy, a to od západnej Európy, cez vnútrozemie až po pobaltské štáty.
Medzi najviac zasiahnuté krajiny patrí Taliansko, Francúzsko a Švajčiarsko, kde sú koncentrácie častíc saharského prachu na enormných hodnotách.
Najviac saharského prachu vo Švajčiarsku
V jednej európskej krajine počas víkendu namerali až 180 000 ton saharského prachu vo vzduchu. Takéto extrémne množstvo zaznamenali nad Švajčiarskom, uviedol Roman Brogli, odborník zo spoločnosti SRF Meteo.
Odborník dodal, že ide o dvojnásobok úrovne zaznamenanej počas nedávnych podobných javov. Saharského prachu je veľmi veľa aj nad strednou Európou. Českí meteorológovia už napríklad vyhlásili smogovú situáciu na ich území.
Aj nad Slovenskom sa aktuálne nachádza stále veľké množstvo prachu z afrického kontinentu, no dobrou správou je, že prílev saharského prachu dnes vyvrcholí a následne sa koncentrácie v ovzduší budú zmenšovať, resp. sa vytratia úplne.
Saharský piesok sa nad naše územie dostával hneď v niekoľkých vlnách, no dnes nás čaká už posledná vlna, po ktorej si od saharského prachu na chvíľu oddýchneme.
Koniec saharského prachu nad Slovenskom
V priebehu večerných hodín začne cez naše územie postupovať studený front, ktorý prinesie búrky s výdatným dažďom. Na dažďové kvapky sa naviažu jednotlivé prachové častice, ktoré následne stiahnu čiastočky saharského prachu so sebou a dopadnú na zemský povrch.
V praxi to znamená, že v utorok si opäť nájdeme zašpinené autá, okná a balkóny, no bude sa nám dýchať určite lepšie.
Saharská púšť uvoľňuje každý rok až 200 miliónov ton prachu. Najväčšie častice sa rýchlo vracajú späť na Zem, ale tie menšie sa dostávajú do zemskej atmosféry a sú vetrami unášané aj tisíce kilometrov ďaleko.
Častice vo vzduchu odrážajú a rozptyľujú časť slnečného svetla, a to je dôvod, prečo obloha nadobúda žltkastú, oranžovú alebo hnedú farbu, ktorú môžeme v týchto dňoch bežne pozorovať nad na našom území.
