V strednej Európe rozžiarila večernú nedeľnú oblohu vzácna polárna žiara. Objavila sa nečakane, keďže prognostici predikovali, že dnešná geomagnetická búrka bude len slabá.
V našej oblasti na mnohých miestach ľudí prekvapila polárna žiara. Videli ju dokonca až v Maďarsku a najsilnejšie ju bolo možné vidieť v skorých podvečerných a večerných hodinách.
Tento nečakaný úkaz v našich končinách najlepšie pozorovali obyvatelia v tých oblastiach, kde panovala takmer bezoblačná obloha.
Obyvatelia ju pozorovali z územia celého Poľska, Česka, Slovenska, a dokonca ju videli aj naši južní susedia, kde síce bola polárna žiara o niečo slabšia, no stále bola dobre rozpoznateľná.
Dnešná polárna žiara nadobúdala zelené, fialové a červené odtiene.
Polárna žiara v našich končinách je zriedkavá a k tomuto javu nedochádza príliš často. Treba však poznamenať, že je pomerne ťažké ju predpovedať. Prognostici síce vedeli, že ku geomagnetickej búrke dnes dôjde, no predikovali, že bude dosahovať triedu G1, čo je slabá geomagnetická búrka.
Prúd nabitých častíc zo Slnka, tvz. výron koronálnej hmoty podľa prognóz dorazil k Zemi v nedeľu v podvečerných hodinách, čo spôsobilo geomagnetickú búrku, no o niečo silnejšiu, ako sa pôvodne predpokladalo.
Vďaka vhodným podmienkam bola dnes podvečer polárna žiara viditeľná aj v južnejších lokalitách ako obvykle a aj tí, ktorí mali dnes šťastie, si ju mohli vychutnať a pokochať sa jej krásou.
Keď sa na Slnku vyskytnú javy náhlej a prudkej aktivity, ako sú slnečné erupcie, Slnko následne vychrlí do priestoru veľké množstvo vysokoenergetických častíc, ktoré sa rýchlo šíria vesmírom.
Ak sú tieto častice vyvrhnuté smerom k Zemi a dosiahnu až na našu planétu, tak prúd nabitých častíc reaguje s magnetosférou Zeme. V rámci tejto interakcie môže dôjsť k dočasným výpadkom elektrickej energie, rádiového signálu alebo satelitných komunikačných systémov.
Následne vznikajú javy, ktoré zo Zeme, najčastejšie v okolí pólov, môžeme pozorovať a nazývame ich polárne žiary.
NOAA vytvoril merací systém na hodnotenie geomagnetických búrok a ich potenciálnych účinkov od G1 (malé) po G5 (extrémne). Zatiaľ čo menšie geomagnetické búrky majú skôr malý vplyv na Zem, slnečná búrka triedy G5 by mohla mať potenciálne ničivé dopady.
Najsilnejšou zaznamenanou geomagnetickou búrkou bola udalosť v Carringtone z roku 1859, ktorá viedla k zlyhaniu telegrafných systémov na celom svete, a dokonca vyvolala požiare v niektorých telegrafných staniciach.