Vedci potvrdili existenciu vesmírnych hurikánov, ktoré vznikajú v horných vrstvách atmosféry. Varujú, že tieto typy búrok by mohli narušiť satelitné technológie, vrátane GPS.
Tím vedený čínskou univerzitou Shandong po analýze vírivej masy plazmy, ktorú pozorovali stovky kilometrov nad severným pólom ešte v roku 2014, potvrdil existenciu vesmírnych hurikánov.
Odborná štúdia v Nature opisuje zaujímavé zistenia o tom, ako takýto vesmírny hurikán vzniká a čo má spoločné s hurikánmi, ktoré poznáme na Zemi.
Vesmírny hurikán bol prvýkrát zreteľne spozorovaný 20. augusta 2014. Vyskytol sa v období nízkej geomagnetickej aktivity a trval 8 hodín, kým sa rozpadol. Jeho priemer mohol mať takmer 1000 km.
Hurikán sa začal vo výške 110 km nad povrchom a skončil vo výške 860 km. Točil sa proti smeru hodinových ručičiek, a to rýchlosťou až 2000 m/s. Hurikán navyše za sebou zanechal aj spŕšku elektrónov v zemskej ionosfére. Zo zeme tak bolo možné pozorovať polárnu žiaru v tvare cyklónu.
Výsledky analýzy ukazujú, že vesmírne hurikány majú viaceré spoločné charakteristiky s hurikánmi, ktoré poznáme. Oba majú tiché centrum, viac špirálových ramien a rozsiahlu cirkuláciu.
Vesmírne hurikány by podľa štúdie mohli vznikať neobvykle veľkým a rýchlym prenosom energie zo slnečného vetra a nabitých častíc do horných vrstiev atmosféry.
Profesor Mike Lockwood, vesmírny vedec na univerzite v Readingu, uviedol, že hurikány by mohli byť aj univerzálnym a bežným javom na planétach a mesiacoch s magnetickým poľom a plazmou.
Hurikány sa napríklad objavujú aj v atmosfére Slnka a v tomto prípade môžeme hovoriť o hurikánoch tvorených horúcou plazmou. Hurikány boli taktiež pozorované aj na Jupiteri a Saturne.