Umelý, živý či v kvetináči. Hľadáme najkrajší vianočný stromček

Dnes si bez stromčeka v domácnosti už pomaly ani nevieme predstaviť Vianoce. Pravdou však je, že nemá až tak dlhú históriu, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.

Stromček, tak ako ho poznáme dnes, pochádza z Nemecka. Prvýkrát sa spomína v roku 1507 od kazateľa Geislera z Alsaska.

Za ten čas prešiel rôznymi obdobami, pričom najnovšie sa hovorí aj o jeho ekologickosti. Ktorý stromček je teda najviac šetrný k životnému prostrediu?

Odpoveď nie je jednoduchá

Možno vás to prekvapí, ale či už to bude stromček živý, v kvetináči alebo umelý, dôležité je odkiaľ ho kupujeme a najmä, ako sa k nemu budeme správať.

Živé, alebo lepšie povedané rezané, stromčeky väčšinou pochádzajú z fariem, resp. škôlok, kde sa pestujú vo veľkom. Jeden takýto stromček rastie približne 5 až 10 rokov, kým sa dostane do obývačky nejakej domácnosti.

Za svoj krátky život stihne vyprodukovať množstvo kyslíka, ale takisto na seba naviaže uhlík z atmosféry. Ak si rezaný stromček kúpime napr. u lokálneho predajcu, ktorého farma či škôlka sa nachádza v blízkosti miesta predaja, je to len dobre.

Pozor si však musíme dávať pri jeho zlikvidovaní, vtedy totiž môžeme spôsobiť životnému prostrediu viac škody ako úžitku. V žiadnom prípade sa neodporúča spáliť ho vo svojom krbe, kotli či na záhrade. Riešenie nie je ani vyhodiť ho do kontajnera, ako to už býva zvykom po sviatkoch. Ideálne je dať ho do kompostu, alebo ho zrecyklovať.

Umelý stromček vydrží roky

Naproti tomu umelý stromček je kvôli svojej výrobe nerecyklovateľný. Kov sa totiž potiahne PVC plastom. Po tom čo ho vyhodíme ho tak nečaká nič iné, než stovky rokov na skládke.

Na druhej strane, ak si kúpime jeden a budeme ho používať desiatky rokov, pri dobrom zaobchádzaní sa to dá, môže byť aj umelý stromček, svojím spôsobom, ekologický.

A aký stromček máte u vás doma vy? Môžete sa pochváliť fotkou v komentári.