Vzácny septembrový dážď trvajúci dva dni spôsobil, že sa piesočné duny v Maroku ocitli pod vodou. Sahara sa tak premenila na rozsiahle vodné lagúny, čo obyvatelia jedného z najsuchších miest na svete nezažili po niekoľko desaťročí. Odborníci varujú, že takto nečakaných dažďov bude v budúcnosti stále pribúdať.
Nie je to fatamorgána, ale realita. Časť saharskej púšte v juhovýchodnom Maroku, ktorá patrí k najsuchším miestam na svete, je pod vodou. Na prekonanie ročného priemeru zrážok v niektorých oblastiach, kde bežne naprší menej ako 250 milimetrov za rok, stačili tento rok iba dva septembrové dni nepretržitého dažďa. Informovala o tom agentúra Associated Press.
V dedine Tagounite, ktorá sa nachádza asi 450 kilometrov od hlavného marockého mesta Rabat, zaznamenali miestni počas 24 hodín viac ako 100 milimetrov zrážok. Rovnaké množstvo zrážok spadlo v jednej z najzasiahnutejších oblastí, oáze Tata.
„Toľko dažďa v takom krátkom čase sme nemali už 30 až 50 rokov,“ povedal podľa denníka The Independent Houssine Youabeb z marockého Generálneho riaditeľstva pre meteorológiu.
Množstvo vody valiacej sa púšťou zachytili okrem iného satelity NASA. Pôsobivé zábery ukázali, ako sa voda hrnie do päťdesiat rokov vyschnutého jazera Iriqui, ktoré je súčasťou tamojšieho národného parku.
Lejaky v Maroku prerušili šesťročné obdobie sucha, v ktorom museli mestá a dediny obyvateľom vodu dávkovať. Od terajších záplav si mnohí sľubujú doplnenie podzemných vodonosných vrstiev pod púšťou, ktoré by mohli miestnym komunitám pomôcť so zásobovaním touto životne dôležitou tekutinou.
Povodne ale za sebou zanechali aj niekoľko obetí na životoch a značné škody. Voda tryskajúca z piesočných oáz pochovala 20 ľudí a poškodila úrodu poľnohospodárov.
Podobné búrky, ktoré nechali marockú púšť pod vodou, meteorológovia nazývajú extratropickými cyklónmi. Odborníci predpovedali, že v ďalších mesiacoch a rokoch budú meniť počasie v celom regióne.
Vzduch totiž bude zadržiavať viac vlhkosti, čo spôsobí väčšie odparovanie, a to pritiahne ďalšie búrky. Dážď tak ponúka nielen záblesk nádeje pre vyprahnutú krajinu, ale slúži aj ako pripomienka nutnosti rovnováhy prírody v jednom z najextrémnejších prostredí na svete.