Tento rok sa pozorovatelia oblohy môžu tešiť na sériu úžasných vesmírnych udalostí, vrátane Venuše v jej najjasnejšej podobe, veľkolepého zatmenia Slnka s „diabolskými rohmi“, supermesiaca či množstva meteorických rojov vrcholiacich pod bezmesačnou nočnou oblohou.
Prvá veľkolepá udalosť sa udeje už 19. februára, kedy nám nočná obloha ponúkne výnimočný pohľad na Venušu. Táto planéta bude v najbližšom bode k Zemi.
To znamená, že bude vo fáze najštíhlejšieho polmesiaca, a je to niečo, čo možno vidieť len na Venuši a Merkúre zo Zeme. Od 11. januára do 19. februára bude možné vidieť, ako sa Venuša premieňa z polovičného osvetlenia na 13 %-né osvetlenie za pomoci malého ďalekohľadu.
Na jar nás čaká úplné zatmenie Slnka, ktoré nastane presne 8. apríla. Toto zatmenie bude však špecifické, a to tým, že sa pri ňom vytvoria tzv. „diabolské rohy“.
21. apríla budeme svedkami veľkolepého meterického roja Lyríd. Očakávame, že uvidíme 10 až 20 „padajúcich hviezd“ za hodinu. Tie sú spôsobené prachom a úlomkami, ktoré vo vnútornej slnečnej sústave zanechala kométa C/1861 G1. Počas Lyridov je veľká možnosť vzniku veľkolepých ohnivých gúľ.
Začiatkom mája uvidíme rovnako veľkolepý roj Eta Aquarids. Tieto meteory sú spôsobené úlomkami, ktoré vo vnútornej slnečnej sústave zanechala Halleyova kométa, ktorá sa má objaviť v roku 2061. Na svojom vrchole bude tento roj predstavovať až 60 padajúcich hviezd za hodinu. Najlepšie ich bude vidieť na južnej pologuli a len asi polovica z tohto počtu bude viditeľná aj zo severnej pologule.
20. júla vystúpi pri otvorenej hviezdokope Plejády na 24 % osvetlený ubúdajúci polmesiac. Naša prirodzená družica sa bude pohybovať cez tieto hviezdy počas noci, pričom najbližšia konjunkcia bude viditeľná hodinu pred západom slnka.
Tohtoročný vrchol meteorického roja Perzeíd – najslávnejšieho a najplodnejšieho meteorického roja roka – 12. augusta z veľkej časti pokazí silné mesačné svetlo. Ako kozmickú kompenzáciu získame krásnu konjunkciu medzi dvoma najjasnejšími planétami v slnečnej sústave.
Ak sa pozriete na východ hodinu pred východom slnka a uvidíte Jupiter s magnitúdou -2 a Venušu s magnitúdou -4, ktoré budú tak blízko seba, že sa budú javiť takmer ako jeden jasný objekt na oblohe.
21. septembra nastane druhé tohtoročné čiastočné zatmenie Slnka, ktoré však u nás viditeľné nebude. Najlepšie ho bude vidieť z Nového Zélandu, kde bude 58 % až 73 % Slnka zakrytý Mesiacom, v závislosti od presnej polohy. 80 % čiastočné zatmenie bude viditeľné z južného oceánu uprostred medzi Novým Zélandom a odľahlou časťou Antarktídy.
Tento rok nás na jeseň čakajú aj supermesiace. Supersplny vznikajú, pretože obežná dráha Mesiaca je eliptická, takže niektoré splny sú bližšie ako iné, vďaka čomu sa zo Zeme javia väčšie a jasnejšie. V roku 2025 nastanú tri supermesiace – 7. októbra, 5. novembra a 4. decembra – pričom novembrový bude najväčší a najjasnejší od roku 2019.
Začiatkom októbra nás potešia aj aktívne Drakonidy – jediný meteorický roj, ktorý vrcholí nie počas noci, ale v skorých hodinách po západe Slnka. Očakávame približne 10 padajúcich hviezd za hodinu.
V polovici novembra budú na nočnej oblohe jasne viditeľné aj bohaté Leonidy. Tento rok sa vrchol roja zhoduje s tenkým ubúdajúcim polmesiacom, čo znamená tmavú a bezmesačnú oblohu, ktorá by mohla blízko vrcholu vyprodukovať približne 15 padajúcich hviezd za hodinu. Spôsobuje ich kométa Tempel-Tuttle, ktorá najbližšie navštívi vnútornú slnečnú sústavu v roku 2031.