Toto bola najdrsnejšia zima 20. storočia. Teploty v Československu klesali pod -40 °C

V posledných rokoch sme svedkami skôr teplejších zim, počas ktorých občasne prenikne arktický vzduch, ktorý však na našom území väčšinou nevydrží dlhšie ako pár dní. 

Úplne iná poveternostná situácia však panovala na začiatku 20. storočia, kedy zimy na našom území boli naozaj arktické a ľudia doslova zamrzli či mali početné omrzliny na tele. Zima v roku 1929 bola extrémne chladná a drastická, ako informuje aj Meteocentrum.cz.

Tisícročná zima v Československu

Arktická zima v roku 1929 bola vzhľadom k extrémne nízkym teplotám a škodám po analýze štatistických dát neskôr vyhlásená za tisícročnú. Znamená to, že pravdepodobnosť, že znovu nastane, je raz za 1 000 rokov.

V priebehu decembra 1928 ešte nič nenasvedčovalo tomu, že by mala byť zima obzvlášť studená. Tento mesiac sa niesol v teplotne priemernom duchu, no január už bol výrazne chladnejší. Dokonca sa 11. januára 1929 vyskytol aj arktický deň, kedy maximálna teplota nevystúpila nad -11 °C a v noci klesla k -20 °C. 

Po takto už pomerne významne chladnom januári arktické počasie neskončilo, ba naopak, ešte sa prehĺbilo. Vo februári počas 9 dní teplota klesla pod -20 °C, v dôsledku čoho bol február 1929 jednoznačne najmrazivejší zo všetkých februárov od roku 1775, pričom bol o 11,5 °C chladnejší ako je dlhodobý normál a dodnes nebol prekonaný. 

Nočné teploty pod -30 °C sa vo februári 1929 v Československu stali bežnými. V priebehu 11. februára sa teploty prepadli dokonca na -40 °C. V Litvínoviciach pri Českých Budějoviciach teplota klesla až na -42,2 °C, čo je dodnes neprekonaný absolútny rekord.

Takmer všetky rieky v Československu vtedy zamrzli. Mráz v spojení so snehovou pokrývkou paralyzoval celé Československo, pričom v samotnom centre Prahy sa hovorí až o neuveriteľných 120 cm snehu, v horských oblastiach o 4 metroch. V Prahe okrem toho zamrzla Vltava s vrstvou ľadu o hrúbke až 1 meter. 

Zamrzli ľudia aj zvieratá

Takto silný mráz pochopiteľne ochromil každodenný život a vyžiadal si aj svoje obete, ktorých boli desiatky. V týchto dňoch boli objavovaní umrznutí ľudia. Omrzliny sa stali takmer bežnou súčasťou týchto dní, napríklad len v Zbrojovciach počas 12. februára sto robotníkov utrpelo omrzliny uší, ako informuje český portál. 

Život sa vtedy takmer zastavil. Nedostatok uhlia zapríčinil nefunkčnú železničnú dopravu, veď na Morave sa 14. februára nevypravilo 110 osobných vlakov, od druhej polovice februára sa zavreli školy. Vodovodné potrubie premŕzalo, čo vyústilo v plošný nedostatok vody, navyše aj zásobovanie bolo vzhľadom na teploty a sneh obmedzené. 

Netrpela len ľudská spoločnosť, ale pochopiteľne aj príroda. Podľa svedectva vtáky zamrzli priamo počas letu, pričom padali z neba. Trpeli aj domáce zvieratá, pričom psy zamŕzali priamo v búdach a v lesoch značne ubúdali zvieratá, pričom ich stav údajne poklesol až o 75 %. Vzhľadom na premrznutie pôdy až do hĺbky jedného metra odumierali ovocné stromy, ozimné plodiny alebo ďalšie rastliny.