Koniec leta sa v južných lokalitách Slovenska nesie v znamení invázie bzdôch, ktoré ľuďom zamorili balkóny, podokenice či dokonca celé príbytky. O aký druh bzdochy ide a ako proti nej bojovať?
Čím teplejšia klíma, tým viac sa tomuto inváznemu druhu bzdochy darí. Keďže tohto roku o horúčavy nebola núdza, koncom leta malé bzdochy zamorili mnohé obce na juhu Slovenska, kde si s nimi nevedia dať rady.
Na kalamitu bzdôch, ktoré v stovkách lezú ľuďom po stenách, schnúcej bielizni či oknách a balkónoch, sa sťažujú mnohí ľudia na sociálnych sieťach.
V známom kúpaliskovom rezorte pri Leviciach dokonca bzdochy zamorili rekreačné domčeky do takej miery, že návštevníci boli nútení dovolenky ukončiť predčasne.
Celé kolónie bzdôch lezú po oknách či stenách v interiéroch , foto: FB Záhradkári, kutilovia a dobrí ľudia
O aký druh inváznej bzdochy ide, a je vôbec nebezpečná?
Bzdochy sú otravné, ale nie sú nebezpečné
Bzdocha, ktorá aktuálne nedá spávať mnohým obyvateľom okolia Levíc, Rimavskej Soboty či Lučenca, je invázny druh bzdochy – sietnička dubová a platanová.
„Bzdochy prenášajú rôzne patogény, ktoré škodia rastlinám, ale na ľudí a na zvieratá nemajú negatívny vplyv,“ priblížila odborníčka Alica Kočišová z Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach.
Tento hmyz je teda pre človeka skôr otravný, ale nie nebezpečný.
Keďže ide o invázne druhy, na našom území nemajú prirodzených nepriateľov, ktorí by ich počet regulovali. To sa však so zmenami klímy v budúcnosti môže zmeniť.
Pomohli by proti bzdochám postreky?
Problém s kalamitou inváznych bzdôch riešila Správa mestskej zelene v Košiciach už minulý rok.
Sťažnosti obyvateľov prichádzali z viacerých častí mesta, postrek proti nepríjemnému hmyzu sa však neuskutočnil. Riešením je podľa odborníkov vydržať, keďže oficiálny postrek na týchto škodcov neexistuje.
Odborníci navyše dodali, že celoplošné postreky v mestách nie sú reálne a tie lokálne nemajú význam. „Lokálne riešenie typu postriekame jednu ulicu alebo zopár stromov je vždy krátkodobé, keďže akonáhle začne postrek menej účinkovať, prídu sietničky z iných stromov,“ vysvetlil hovorca Správy mestskej zelene v Košiciach Peter Sasák.
Na oknách, najmä v južných teplejších častiach Slovenska, sa v posledných horúcich dňoch dalo vidieť rojenie tohto hmyzu, ktoré čoskoro skončí. Preto stačí len vydržať.
