Tajomstvo Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania púta pozornosť aj dnes. Niektoré teórie vedcov vás prekvapia

Pre kresťanov na celom svete je Veľká noc časom, keď si pripomínajú príbeh Ježišovho ukrižovania. Tento základný kameň kresťanskej viery tvrdí, že Ježiš zomrel na kríži a po troch dňoch vstal z mŕtvych. V kritickom okamihu tohto príbehu sa Ježišovi nasledovníci vracajú k jeho hrobu, kde nachádzajú odvalené ťažké kamenné dvere a prázdny hrob.

Niektoré radikálne teórie však tvrdia, že by to bolo možné aj bez nadprirodzeného vysvetlenia. A niektorí vedci dokonca tvrdia, že Ježiš v skutočnosti nikdy na kríži nezomrel. Podľa jednej z teórií Ježiš iba omdlel, kým ho z kríža zložili a v hrobe potom nabral vedomie, píše web Daily Mail.

Čo spôsobilo zemetrasenie?

Niektorí ľudia však odmietajú vysvetlenia, ktoré idú nad rámec zavedených fyzikálnych zákonov. V evanjeliách je popísané, že sa Mária Magdaléna vydala k hrobu, kde bolo Ježišovo telo, a zistila, že kameň od vchodu bol odstránený. Podľa niektorých teórií kameň odvalilo zemetrasenie.

Neobvyklá teória má prekvapivo určitú oporu aj v samotných evanjeliách. Napríklad podľa Matúšovho evanjelia došlo v čase Ježišovej smrti a vzkriesenia k dvom veľkým zemetraseniam.

„Podľa Matúšovho evanjelia, kapitoly 27, verša 50, sa v okamihu Ježišovej smrti ,zatriasla zem a skaly a hroby sa rozpadli’,“ opísal profesor Lawrence Mykytiuk, odborník na hebrejskú Bibliu z Purdue University.

„Na Veľký piatok popoludní pred dvoma tisícročiami došlo k prvému zemetraseniu, keď Ježiš zomrel, ale jeho telo bolo ešte pribité na kríž, takže toto prvé zemetrasenie nemohlo ovplyvniť jeho hrob. Ale skutočne došlo k druhému zemetraseniu, tentoraz silnému, za úsvitu na Veľkonočnú nedeľu ráno,“ dodal Mykytiuk.

Existujú navyše vedecké dôkazy, ktoré podporujú tvrdenie, že v tejto dobe došlo k zemetraseniu. Geológovia z Nemeckého výskumného centra pre geofyziku totiž skúmali okolie Mŕtveho mora vzhľadom na historickú seizmickú aktivitu. Našli dôkazy o veľkom zemetrasení v roku 31 pred n. l. a menšom zemetrasení medzi rokmi 26 a 36 n. l., čo je odhadovaný dátum Ježišovej smrti.

Teória ukradnutého tela

Pokusy o vysvetlenie príbehu popísaného v Biblii sa však nedržia len historických a biblických dôkazov. Existuje aj odvážne tvrdenie, že Ježišovo telo ukradli sami učeníci v snahe sfalšovať vzkriesenie. Táto teória bola prvýkrát oficiálne uvedená v piatom storočí v židovskom protikresťanskom diele nazvanom Toledoth Yeshu.

Matúšovo evanjelium, ktoré zaznamenáva dobu po Ježišovej smrti, tvrdí, že mestskí kňazi začali šíriť fámu, že telo bolo ukradnuté. To je ale v rozpore s tvrdením v Biblii, ktoré uvádza, že k hrobu bola vyslaná skupina rímskych vojakov, aby zabránila podobnému zásahu zvonku.

„Aj keby si učeníci spomenuli na Ježišovu predpoveď, že na tretí deň vstane z mŕtvych, a verili jej – čomu určite neverili – museli by sa pustiť do rímskych vojakov, aby ukradli telo,“ vysvetlil Mykytiuk.

Teória mdlôb

Predchádzajúce teórie sa snažili vysvetliť, ako mohol byť hrob otvorený, aby bolo Ježišovo telo po jeho smrti vybraté. Niektorí vedci však zašli ešte ďalej a tvrdia, že Ježiš na kríži v skutočnosti vôbec nezomrel.

Geológ Leonard Irwin Eisenberg vo svojom článku publikovanom v časopise International Journal for Philosophy of Religion obhajuje takzvanú teóriu mdlôb a tvrdí, že Ježiš na kríži iba omdlel a bol odnesený do hrobu po tom, čo bol omylom vyhlásený za mŕtveho. Podľa neho sa Ježiš po tom, čo prežil svoje zranenia, mohol zotavovať dostatočne dlho na to, aby unikol z hrobu - a vytvoriť tak ilúziu, že vstal z mŕtvych.

Napriek tomu, že sa zdá nemožné, že by niekto takéto zranenia prežil, existuje aj historický záznam, že niekto ukrižovanie prežil. Ako zdôrazňuje profesor Mykytiuk, židovský historik Flavius ​​Josephus, ktorý žil v prvom storočí nášho letopočtu, uviedol, že videl svojho priateľa, ktorý tento obvykle smrteľný trest prežil. Vo svojej autobiografii napísal, že zachránil troch svojich druhov pred ukrižovaním, a poznamenal, že „dvaja z nich zomreli pod rukami lekára, zatiaľ čo tretí sa uzdravil“.

Ukrižovanie je obzvlášť trýznivé. Ako opisuje profesor Gary Habermas, popredný teológ z Liberty University, k smrti dochádza udusením – keď obeť visí, váha tela drví hrudné svaly a nakoniec znemožní vydýchnutie. Smrť nastáva počas niekoľkých hodín až dní. Zástanca teórie mdlôb Douglas Keenan však tvrdí, že Ježiš mohol v skutočnosti prežiť až 20 minút bez dýchania vďaka fyziologickej reakcii zvanej „potápačský reflex“.

Keď telo cíti, že mu hrozí utopenie, tento reflex zníži srdcovú frekvenciu na približne 10 úderov za minútu a obmedzí prietok krvi do končatín. Vďaka tomu by sa Ježiš zdal na dotyk chladný a mohol by prežiť dlhú dobu bez nutnosti dýchať.

Prečo je teória mdlôb nesprávna?

Odborníci sa ale jednomyseľne zhodujú, že teória mdlôb je holý nezmysel. Vychádza totiž z myšlienky, že Ježiš zomrel udusením, čo mnohí odborníci spochybňujú. Podľa chirurga z Fort Wayne v Indiane a autora vedeckej práce o Ježišovej smrti Thomasa McGoverna svoju úlohu pravdepodobne zohrali aj iné príčiny.

Mohlo ísť o kombináciu terminálnej arytmie, abnormálneho srdcového rytmu a straty krvi a tekutín v dôsledku brutálnej traumy známej ako traumatický hypovolemický šok. Ak Ježiša zabili práve tieto príčiny, potom ho údajný potápačský reflex zachrániť nemohol. „Neverím, že je možné, že Ježiš iba omdlel,“ uviedol McGovern.

V Biblii sa navyše uvádza, že Ježišov bok bol prebodnutý kopijou a že z neho vytiekla zmes krvi a vody. Hoci to autori evanjelií v tom čase nemohli vedieť, táto „voda“ bola pravdepodobne pohrudničný výpotok, tekutina, ktorá sa hromadí okolo pľúc a srdca v prípade extrémneho úrazu. Skutočnosť, že táto tekutina bola zmiešaná s krvou, má dokazovať, že Ježišove pľúca a srdce boli prebodnuté kópiou.

Vedci navyše poukazujú na fakt, že ak by Ježiš skutočne prežil pobyt na kríži, sotva by bol v stave, kedy by mohol uniknúť z hrobu. „Keby Ježiš ukrižovanie prežil, ako by asi vyzeral? Zbitý, zbičovaný na kosť, s rukami a nohami prebodnutými klincami, najmenej dva dni nejedol ani nepil,“ podotkol odborník na Nový zákon z Kresťanskej univerzity v Houstone Michael Licona.