Svet si pripomenul výročie zhodenia atómovej bomby na Nagasaki. Výzva na zrušenie jadrových zbraní je stále aktuálna

Dňa 9. augusta 1945 dostal svet v poradí druhú ranu v priebehu pár dní. Na japonské mesto Nagasaki bola zhodená atómová bomba. Tento čin nasledoval po prvom použití atómovej bomby v Hirošime len tri dni predtým, 6. augusta. Tieto udalosti predstavujú jedny z najtemnejších kapitol vojenskej histórie a ich dopad na ľudstvo je cítiť dodnes.

Pred zhodením bomby na Nagasaki boli Spojené štáty a ich spojenci už niekoľko rokov vo vojne s Japonskom, ktoré bolo súčasťou Osi mocností počas druhej svetovej vojny. Vojna v Európe sa skončila kapituláciou Nemecka v máji 1945, ale Tichomorská vojna pokračovala. Americký projekt Manhattan, ktorý bol zahájený v reakcii na obavy z nemeckého jadrového výskumu, vyústil do vývoja atómovej bomby.

Prvá atómová bomba, nazvaná „Little Boy“, bola zhodená na Hirošimu a okamžite zabila odhadom 80 000 ľudí. Tisíce ďalších zomreli neskôr na následky ožiarenia. Tento útok mal za cieľ prinútiť Japonsko k kapitulácii a ukončiť vojnu bez ďalšieho krviprelievania.

Japonsko sa vzdať nechcelo, došlo na zhodenie atómovej bomby na Nagasaki

Keď Japonsko nevyjadrilo ochotu kapitulovať po bombardovaní Hirošimy, Spojené štáty sa rozhodli použiť druhú bombu, „Fat Man“, na mesto Nagasaki. Tá bola až o pol tony väčšia než v prípade Hirošimy. Výbuch zabil odhadom 40 000 ľudí a tisíce ďalších boli zranené. Mesto utrpelo obrovské škody a infraštruktúra bola zničená.

Celkový počet obetí v Nagasaki sa odhaduje na 60 000 až 80 000, pričom mnohí zomreli okamžite a ďalší neskôr na následky ožiarenia. Počet zranených je ťažké presne určiť, ale odhady hovoria o desiatkach tisíc ľudí.

Zhodenie atómových bômb malo okamžitý dopad na priebeh vojny. Japonsko oznámilo svoju bezpodmienečnú kapituláciu 15. augusta, čím sa ukončila druhá svetová vojna. Tieto udalosti tiež odštartovali novú éru v medzinárodnej politike a zbrojení, keďže atómová bomba predstavovala nový typ zbrane s nevídanou ničivou silou. Následky týchto útokov viedli k začiatku studenej vojny a rozšíreniu jadrových zbraní po celom svete.

Svet si pripomenul smutné výročie

Japonské mesto Nagasaki si v piatok počas mierového obradu uctilo obete atómového bombardovania pred 79 rokmi. Pietnu spomienku zatienila neprítomnosť západných veľvyslancov ako reakcia na odmietnutie starostu Nagasaki pozvať Izrael. Pozvaní neboli ani veľvyslanci Ruska a Bieloruska. Informuje o tom TASR.

O 11:02 h, v momente, keď nad mestom na juhu Japonska vybuchla atómová bomba, zaznel mierový zvon a účastníci si obete pripomenuli chvíľou ticha. Boli medzi nimi aj tí, ktorí prežili zvrhnutie atómovej bomby, v Japonsku známi ako hibakuša.

Starosta Širó Suzuki v Parku mieru vyzval štáty s jadrovými zbraňami a krajiny pod ich záštitou, vrátane Japonska, aby tieto zbrane zrušili. „Musíte čeliť realite, že samotná existencia jadrových zbraní predstavuje čoraz väčšiu hrozbu pre ľudstvo, a musíte urobiť odvážny posun smerom k zrušeniu jadrových zbraní,“ povedal Suzuki. Varoval, že svet čelí „kritickej situácii“ kvôli ruskej invázii na Ukrajinu a zrýchľujúcim sa konfliktom na Blízkom východe.

Premiér Fumio Kišida na piatkovej ceremónii zopakoval svoj záväzok presadzovať svet bez jadrových zbraní. Jeho kritici to považujú za prázdny sľub, keďže Japonsko sa pri budovaní vlastnej armády spolieha na americký jadrový dáždnik.

Na piatkovom ceremoniáli sa zúčastnilo viac ako 2000 ľudí vrátane diplomatických zástupcov zo 100 krajín. Chýbali veľvyslanci z USA, Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska, Spojeného kráľovstva a Európskej únie. Ich vlády vyslali nižšie diplomatické zastúpenie v reakcii na Suzukiho rozhodnutie nepozvať Izrael. Americký veľvyslanec Rahm Emanuel sa namiesto toho zúčastnil na ceremónii v budhistickom chráme v Tokiu na počesť obetí atómového bombového útoku v Nagasaki. Pripojili sa k nemu jeho izraelskí a britskí kolegovia Gilad Cohen a Julia Longbottomová.

„Sme v Tokiu, ale to neznamená, že nemáme zodpovednosť myslieť, uvažovať a pamätať si, čo sa stalo pred 79 rokmi v Nagasaki a Hirošime,“ povedal Emanuel.

Suzuki poprel, že jeho rozhodnutie vylúčiť Izrael bolo politické. Išlo o obavy, že prípadné „nepredvídateľné situácie“, ako sú násilné protesty proti vojne v Gaze, by mohli narušiť obrad. Pre Nagasaki je 9. august najdôležitejší deň a treba si ho pripomínať v pokojnom a slávnostnom prostredí, dodal.