Svalbard sa rozpúšťa. Uvoľnený metán môže spôsobiť katastrofu
Zemný plyn, ktorý leží pod permafrostom na Svalbarde, sa môže pohybovať a unikať.
Zemný plyn, ktorý leží pod permafrostom na Svalbarde, sa môže pohybovať a unikať. Nórski vedci analyzovali ložiská metánu v arktickom súostroví a zistili, že je tam pravdepodobne oveľa viac plynu, ako sa doteraz predpokladalo.
Zvyšujúce sa teploty v polárnych oblastiach ohrozujú nielen ľadovú pokrývku. Ako ukázala štúdia publikovaná v časopise „Frontiers in Earth Science“, milióny kubických metrov zemného plynu sú uväznené pod permafrostom na Svalbarde a jeho únik môže mať vážne následky pre životné prostredie.
Bežná surovina
Ťažba fosílnych palív prebieha v niektorých regiónoch Svalbardu. Priemyselné vrty umožnili vedcom študovať trvalo zamrznutú pôdu a to, čo sa pod ňou skrýva. Najmä ložiská zemného plynu. Merania ukázali, že permafrost funguje ako „veko“ pre túto surovinu. Rovnomerne zamrznutý povrch bráni jej úniku.
Zároveň na niektorých miestach, kde počiatočné testy ukázali prítomnosť plynu, sa ho teraz nepodarilo nájsť. Vedci preto predpokladajú, že sa už pohol.
„Jeden príklad unikajúceho metánu sa týka vrtu, ktorý bol nedávno vykonaný v blízkosti letiska Longyearbyen. Pracovníci počuli bublajúci zvuk a tak sme sa rozhodli pozrieť sa bližšie, vyzbrojení jednoduchými prístrojmi určenými na detekciu výbušných hladín metánu. Senzory fungovali hneď, ako sme ich podržali nad studňou," povedal Thomas Birchall, hlavný autor publikácie.
Začarovaný kruh
Ako vedci vysvetlili, ak do atmosféry unikne dostatočne veľké množstvo zemného plynu, kam patria aj skleníkové plyny ako metán, s najväčšou pravdepodobnosťou to bude mať za následok lavínu uvoľnenia jeho ložísk.
Únik veľkých objemov zemného plynu by mohol urýchliť globálne otepľovanie, čo by následne viedlo k rozmrazovaniu permafrostu, čo by ešte viac urýchlilo uvoľňovanie plynu. Ide teda o začarovaný kruh.
Vedci zdôraznili, že situácia je stále neistá. Výskum ukázal, že horná vrstva, ktorá sezónne zamŕza a rozmŕza, sa s otepľovaním zväčšuje. Pôvodne išlo o dva metre pôdy ho hĺbky. Aktuálne je lokálne táto vrstva už hrubšia.
O tom, ako sa správajú hlbšie vrstvy permafrostu, sa však vie len málo a správanie sa plynu do značnej miery závisí od nich. Ak sa trvalo zamrznutá pôda stane tenšou a nejednotnejšou, metán by mohol nájsť jednoduchší spôsob migrácie a úniku, čo by mohlo urýchliť globálne otepľovanie a zhoršiť klimatickú krízu, hovoria odborníci.
