Stredozemné more je najteplejšie v histórii. Európe hrozia tornáda i medikány

Teplota povrchovej vody Stredozemného mora dosiahla v uplynulých dňoch nový rekord za dobu merania. Podľa údajov agentúry Copernicus Marine priemer pre 15. august dosiahol hodnotu +28,47 stupňa Celzia. Hodnotu cez +28 stupňov malo Stredomorie už od 6. augusta, čo znamená aj najdlhší rad s tak vysokými teplotami. Horúca voda má množstvo dôsledkov pre morský život, javy v atmosfére i dovolenke na plážach.

O rekorde sme informovali aj v našom spravodajstve. Článok nájdete >>>TU.

Ako uvádza web spravodajskej ČT24, merania pre stredomorskú oblasť vychádzajú z družicových dát, ktoré sú síce dostupné len od roku 1982, napriek tomu je možné na základe expertíz konštatovať, že také teplé Stredomorie nebolo oveľa dlhšiu dobu ako len 42 rokov. Pokiaľ ide o najvyššie lokálne hodnoty, 12. augusta hlásila bója Dragonera pri Malorke teplotu +31,8 stupňa Celzia, a ešte o desatinu vyšší údaj potom 15. augusta namerali pri egyptskom pobreží neďaleko El-Arish, čo by znamenalo absolútny rekord na konkrétnom mieste, tieto údaje však treba ešte starostlivo overiť.

V uplynulých dňoch sme prekonali rekord z roku 2003

Tohtoročný rekord pre Stredomorie ako celok je o necelé dve desatiny stupňa Celzia vyšší ako doteraz platná hodnota dosiahnutá iba vlani v poslednej júlovej dekáde. Predtým držal rekord rok 2003 so svojim obzvlášť teplým letom.

Avšak nejde len o rekordné hodnoty namerané na jednom mieste v jednom dni. Ale skôr o výrazne dlhé obdobia s mimoriadne vysokými teplotami, ktoré sa v tejto časti sveta vyskytujú od roku 2022.

Stredozemné more ovplyvňuje počasie takmer v celej Európe

Mimoriadne teplá voda znamená predovšetkým veľký stres pre živé organizmy, ktoré obývajú Stredomorie. To je pritom domovom viac ako sedemnástich tisícov druhov, pre ktoré je rýchlosť zmeny teploty (ktorá je navyše asi o pätinu vyššia ako celosvetový priemer) extrémna a dôjsť môže aj k hromadným úhynom, ako sa už pri podobných epizódach v minulosti stalo.

V prípade, keď je teplota vody výrazne nad dlhodobým priemerom, hovoria meteorológovia o morských horúcich vlnách, analogicky k horúcim vlnám na pevnine. Aktuálne vo väčšine stredomorskej oblasti panuje morská horúca vlna strednej až silnej, lokálne až veľmi silnej intenzity. Iba v oblasti Jadranského mora sa situácia mierne zlepšila.

Teplejšia voda znamená tiež nižšie množstvo kyslíka na dýchanie pre organizmy žijúce vo vode, pričom vyššia teplota ale súčasne zrýchľuje metabolizmus, čo núti živočíchy dýchať viac ako obvykle. Teplá voda uľahčuje rozvoj rias, ktoré môžu produkovať škodlivé toxíny pre ryby, ale aj morské cicavce a vtáky. Vyššie teploty naopak uľahčujú existenciu medúz a napomáhajú aj šíreniu invazívnych druhov. A to vo svojom dôsledku má aj negatívne dopady na možnosti kúpania.

Dopad morských vĺn horúčav je ale viditeľný aj na dianí v atmosfére. Teplá hladina umožňuje ľahší výpar vody do atmosféry. Viac vodnej pary znamená na jednej strane zosilnenie skleníkového efektu (a teda ďalšie oteplenie), na strane druhej za vhodných podmienok pri jej kondenzácii dochádza k tvorbe oblakov a následne zrážok, ktoré môžu byť až veľmi intenzívne.

Súčasne teplý vodný povrch napomáha vzniku vertikálne mohutnej búrkovej oblačnosti, pretože ohrieva spodné vrstvy vzduchu. A pokiaľ dôjde ku vpádu chladnejšieho vzduchu nad teplú vodu, ustaví sa výrazne instabilné teplotné zvrstvenie, teda situácia, kedy teplota vzduchu s výškou rýchlo klesá – spodné vrstvy vzduchu sa totiž nad vodou ohrejú bez toho, aby vodu výrazne ochladili, vo výške ale zostáva vzduch chladný.

Hrozia tornáda i medikány

Čím väčšia je instabilita, tým ľahšie potom vznikajú aj veľmi silné búrky sprevádzané až extrémnymi prívalovými zrážkami. Niečo také sa v auguste stalo na Baleárskych ostrovoch, ktoré zasiahla výšková tlaková níž vyplnená studeným vzduchom vo väčších výškach.

Nad veľmi teplým západným Stredomorím išlo o situáciu, ktorá uľahčila vývoj vertikálne mohutných búrkových mrakov prinášajúcich prudké lejaky vedúce k ničivým prívalovým povodniam. Súčasne došlo k premiešaniu vody v severozápadnom Stredozemnom mori a miernemu poklesu povrchovej teploty.

Situácia s nadpriemerne teplou morskou vodou bude podľa dlhodobých prognóz pretrvávať aj počas nadchádzajúcej jesene. To na jednej strane môže byť príjemné pre turistov, ktorí vyrazia za neskorým letom a teplou vodou, ale súčasne porastie riziko výskytu spomínaných silných búrok a ich sprievodných javov.

Nad teplým morom sa na jeseň tiež často vyskytujú vodné smršte, teda de facto tornáda. Tie sú vzhľadom na nasávanie vlhkého vzduchu od vodnej hladiny často po celej dĺžke zvýraznené skondenzovanými kvapôčkami vody a mávajú tak pôsobivý vzhľad. Do záznamov o tornádach sa ale počítajú, len pokiaľ zasiahnu pobrežie pevniny. V takom prípade dokážu napáchať škody, ale nebývajú spravidla také silné a nebezpečné ako klasické tornáda. A samozrejme nebezpečné sú na mori pre menšie lode.

Teplá voda v Stredomorí v neposlednom rade zvyšuje šancu na vznik medikánu, teda takzvaného stredomorského hurikánu. Ide o útvary, ktoré pri pohľade z výšky, teda na satelitných snímkach, pripomínajú tropickú cyklónu. Prinášajú prívalové zrážky, silný vietor a na pobreží vysoké vlny.

Teda počasie, ktoré je nielen nepríjemné pre turistov, ale môže byť vyložene nebezpečné, a to aj pre lode na mori. Povedať, kedy a kde medikán vznikne, prípadne či vôbec alebo koľko sa ich počas nasledujúcich mesiacov vytvorí, je ale prakticky nemožné.