Stredomorský paradox: More je nezvyčajne teplé aj pri nízkych teplotách

Napriek nedávnym studeným vlnám, ktoré zasiahli viaceré oblasti Stredozemného mora, zostáva povrchová teplota Stredozemného mora na toto obdobie naďalej nezvyčajne vysoká.

Tento zjavný paradox možno vysvetliť zložitou kombináciou klimatickej a oceánografickej dynamiky, ktorá určila výnimočnú akumuláciu tepla v povodí v priebehu času, vďaka čomu more čoraz pomalšie reaguje na bežné sezónne cykly.

Extrémne javy

Jedným z hlavných faktorov, ktoré prispievajú k tomuto stavu, je pretrvávanie a zosilnenie tzv. morských vĺn horúčav. V posledných rokoch zažilo Stredozemie extrémne javy, pokiaľ ide o trvanie a intenzitu, s teplotami výrazne nad sezónnym priemerom a predĺženými obdobiami otepľovania, ktoré pokračovali aj po lete.

Tieto podmienky viedli k postupnému ukladaniu tepelnej energie v morských vodách, a to nielen v povrchových vrstvách, ale aj, síce v menšej miere, aj v hlbších. Zlé vetranie a slabý vietor pozorovaný v súvislosti s týmito udalosťami však znížili schopnosť mora miešať svoje vody, čo podporilo tepelnú stratifikáciu, ktorá zachytáva teplo na povrchu a bráni prirodzenému ochladzovaniu.

Zmena klímy zohráva úlohu

Zmena klímy zároveň zohráva čoraz zreteľnejšiu úlohu pri zmene tepelnej rovnováhy Stredozemného mora. Tento región, ktorý je považovaný za jednu z najcitlivejších oblastí na globálne otepľovanie, zažíva nárast priemernej teploty morí nad globálny priemer.

Nahromadené otepľovanie z roka na rok postupne zvyšuje východiskový bod, z ktorého more čelí zime, čím sa jeho vody otepľujú aj v mesiacoch, v ktorých mali byť historicky výrazne chladné.

K tomuto scenáru prispieva aj konfigurácia atmosféry prevládajúca počas jesene a začiatku zimy, charakterizovaná častou prítomnosťou anticyklonálnych štruktúr. Tieto stabilné a trvalé vysokotlakové systémy znižujú zrážky a obmedzujú prenikanie studeného vzduchu, pričom udržiavajú situáciu relatívneho atmosférického pokoja a slabej výmeny tepla medzi vzduchom a morom.

Výsledkom je zníženie schopnosti atmosféry efektívne ochladzovať morský povrch, čo má za následok pretrvávanie pozitívnych teplotných anomálií aj počas najchladnejších období roka.

Tepelná zotrvačnosť morskej vody

Napokon treba brať do úvahy aj vysokú tepelnú zotrvačnosť morskej vody, ktorá má tendenciu zadržiavať naakumulované teplo oveľa dlhšie ako pevnina alebo atmosféra.

To znamená, že ani pri náhlych poklesoch teploty vzduchu more nereaguje tak rýchlo a teplo nahromadené počas predchádzajúcich ročných období zadržiava celé týždne – niekedy aj mesiace.

V konečnom dôsledku je súčasná tepelná odolnosť Stredozemného mora výsledkom dlhodobého procesu poháňaného globálnym otepľovaním, zvyšujúcou sa frekvenciou extrémnych udalostí a poveternostnými podmienkami priaznivými pre zachovanie tepla.

Fenomén, ktorý, ak by mal pokračovať s rovnakou intenzitou, prispeje k tomu, že to bude mať výrazné dôsledky na klimatickú, ekologickú a sociálno-ekonomickú rovnováhu celého stredomorského sektora.