V Brazílii vyčíňala búrka neďaleko mesta Sao Paulo. Počas nej brazílski vedci zachytili super citlivou kamerou zaujímavý blesk. Výsledky ukazujú, že hromozvody nezaručujú bezpečnosť a tiež neplnia svoju funkciu, ak nie sú umiestnené správne.
Odhaduje sa, že väčšina elektrických výbojov, ktoré sa vyskytujú v oblakoch, sa nikdy nedostanú na zem. Podľa výskumu zasiahne povrch našej planéty v priemere 20 % všetkých bleskov.
V časopise Geophysical Research Letters bola uverejnená štúdia, ktorá sa zaoberala tým, ako vyzerajú posledné mikrosekundy pred úderom výboja blesku.
Výskumníci z brazílskeho Národného inštitútu (INPE) tento zaujímavý okamih zaznamenali počas búrky zúriacej neďaleko Sao Paula.
Pri pozorovaní použili citlivú kameru, ktorá urobila 40 000 záberov za sekundu. Vedcom sa podarilo zachytiť okamih, keď do mesta udrel výboj, ktorý sa rýchlosťou 370 km/s rútil k zemi. Asi 0,025 s pred nárazom kamera zachytila tento obrázok.
Hlavný autor štúdie, Marcelo Saba z INPE, vysvetľuje, že výsledky poukazujú na to, aký ničivý potenciál má blesk v prípade, že nie je správne nainštalovaný bleskozvod.
V skúmanej oblasti sa nachádza viac ako 30 bleskozvodov. Avšak jeden bleskozvod nezachytil blesk, a ten zasiahol komín na vrchole jednej z budov, čo spôsobilo poškodenie budovy.
Nesprávna inštalácia nechránila časť mesta. Náraz 30 000 A výboja spôsobil škody na obytnej budove. Ide o množstvo elektrickej energie, ktorá naraz spotrebuje 30 000 žiaroviek s výkonom 100 W.
Výboje viditeľné na fotografii sú súčasťou jedného blesku. Saba vysvetľuje, že bleskové výboje sa rozvetvujú, pretože elektrický náboj hľadá cestu k najmenšiemu odporu cez atmosféru. Kvôli veľkej heterogenite atmosféry je zriedkavé, aby išlo o dokonale rovnú čiaru.
Tajomstvo fungovania bleskozvodov je, že môžu aktívne priťahovať blesky alebo „vytvárať“ vznik búrkových mrakov.