Odpoveďou na boj proti kliešťom by mohla byť parazitoidná osička, ktorá sa môže podieľať na regulácii výskytu kliešťov, ako aj ovplyvňovať dynamiku ochorení vyvolaných kliešťami.
Výskum preukázal, že parazitoidné osičky sa môžu podieľať na regulácii výskytu a početnosti populácií kliešťov a môžu do istej miery ovplyvňovať aj dynamiku ochorení vyvolaných kliešťami.
Parazitoidná osička, Ixodiphagus hookeri, pomáha v boji proti kliešťom. Napáda rôzne druhy mäkkých a tvrdých kliešťov vrátane tých, ktoré sa vyskytujú v slovenských podmienkach.
Projekt predstavuje významný krok v boji proti kliešťom a ich vektorom, pričom využíva ekologicky šetrné metódy, ktoré môžu zlepšiť verejné zdravie a ochranu zvierat. TASR o tom informovala hovorkyňa Slovenskej akadémie vied (SAV) Monika Tináková.
Osička kladie vajíčka do tiel nýmf kliešťov, pričom larvy osičiek sa živia vnútorným tkanivom hostiteľa a nacicanou krvou v tele kliešťa. Dospelé jedince sa prehryzú von z tela napadnutej nymfy, čím usmrtia svojho hostiteľa.
„Tento proces zabraňuje reprodukcii parazitovaných kliešťov, čo robí z Ixodiphagus hookeri vhodného kandidáta pre biologickú kontrolu kliešťov,“ priblížila parazitologička Veronika Blažeková z Parazitologického ústavu SAV.
Výskum preukázal, že parazitoidné osičky sa môžu podieľať na regulácii výskytu a početnosti populácií kliešťov a môžu do istej miery ovplyvňovať aj dynamiku ochorení vyvolaných kliešťami. Parazitované kliešte hynú podľa SAV ešte pred začatím vlastnej reprodukcie.
„Založili sme laboratórny chov osičiek Ixodiphagus hookeri použitím sterilných kliešťov, čo vytvára priestor na ich ďalšie praktické využitie. V laboratórnych podmienkach sme dosiahli zvýšenie miery parazitácie kliešťov osičkami o takmer 50 percent viac, ako sa vyskytujú v prírode,“ uviedla Blažeková.
Tvrdí, že v blízkej budúcnosti plánujú vypustiť sterilných kliešťov infestovaných osičkami na lokalitách s vysokým výskytom kliešťov a patogénov, čo môže prispieť k regulácii početnosti ich populácií.