Slovenský astrofotograf zachytil unikátny záber. Svetlo z tejto galaxie k nám letelo 2,3 miliardy rokov

Vesmír je miesto, ktoré vie vždy prekvapiť. Presvedčil sa o tom aj pán Ján Gajdoš z východného Slovenska. O jeho záberoch sme na našom webe informovali už neraz.

Len minulý rok sa mu podarilo zachytiť polárnu žiaru, romantiku vo vesmíre, či hmlovinu, ktorá pripomína známu hernú postavičku. V marci 2024 sme zas písali o jeho zábere, na ktorom sa v plnej kráse predviedla Abell 31, jedna z najstarších planetárnych hmlovín.

Začiatkom apríla zachytil aj kométu 12P/Pons-Brook. Jej pozorovanie vtedy ovplyvnil výskyt saharského prachu v ovzduší nad Slovenskom. Kométa tak dostala ako keby závoj.

Najnovšie nám do redakcie poslal záber, ktorý zachytil 12. apríla zo svojej záhrady v obci Belá nad Cirochou. Na prvý pohľad sa zdá, že prím hrá tzv. Vírová galaxia, ale nie je to celkom pravda.

Ďalší astro-nadšenci ho totiž upozornili, že v jeho zábere sa skrýva aj oveľa vzácnejší poklad. Ide o skupinu galaxií s označením Zwicky 6057. Tá sa od nás nachádza 2,3 miliardy svetelných rokov. Znamená to teda, že svetlo z tých hviezd k nám putovalo 2,3 miliardy rokov, kým dopadlo na čip fotoaparátu.

Unikátny záber na skupinu galaxií Zwicky 6057

V nekonečnej rozlohe vesmíru predstavujú skupiny galaxií niektoré z najzaujímavejších štruktúr, ktoré nám ponúkajú pohľad na kozmický tanec gravitácie a svetla. Jednou takou skupinou je Zwicky 6057, pomenovaná po švajčiarskom astronómovi Fritzovi Zwicky, priekopníkovi v štúdiu zhlukov galaxií.

Metodický prístup Zwickyho ku katalogizácii galaxií viedol k identifikácii mnohých zhlukov, medzi ktoré patrí aj Zwicky 6057. Tieto zhluky sú bohaté, každý sa môže pochváliť aspoň 50 členmi do troch magnitúd od najjasnejšej galaxie, čo ukazuje na rozmanitosť a hojnosť galaxií vo vesmíre.

V prípade Zwicky 6057 ide o jeden z najhustejších zhlukov galaxií v známom vesmíre s viac ako 4 000 jednotlivými galaxiami natlačenými v oblasti s priemerom len 30 miliónov svetelných rokov.

Vírová galaxia upúta na prvý pohľad

Kým na to, aby ste uvideli skupinu galaxií Zwicky 6057 treba mať pozorné oko, tzv. Vírová galaxia púta pozornosť na prvý pohľad.

Galaxia M51a, známa ako Vírová galaxia, je fascinujúci vesmírny úkaz, ktorý si získal pozornosť astronómov i verejnosti svojou nádhernou špirálovou štruktúrou a dynamickou históriou. Táto galaxia, nachádzajúca sa v súhvezdí Canes Venatici, bola prvou galaxiou, ktorej bola klasifikovaná špirálová štruktúra.

Vírová galaxia je interagujúca veľká špirálová galaxia s aktívnym galaktickým jadrom typu Seyfert 2. Jej vzdialenosť od Zeme je približne 23,5 milióna svetelných rokov a má priemer okolo 76 900 svetelných rokov. Jej špirálové ramená sú miestami tvorby hviezd, kde sa zahusťuje vodíkový plyn a vznikajú nové hviezdne zoskupenia.

Zaujímavosťou Vírovej galaxie je jej vzájomná interakcia s menšou galaxiou NGC 5195, ktorá sa nachádza na konci jedného z jej ramien. Táto menšia galaxia vyzerá, akoby ťahala za rameno Vírovej galaxie, čo spôsobuje prílivové sily, ktoré vyvolávajú novú tvorbu hviezd. Táto interakcia je jednou z najznámejších a relatívne blízkych interagujúcich systémov, a preto je obľúbeným predmetom modelov interakcie galaxií.

Vírová galaxia bola objavená Charlesom Messierom 13. októbra 1773 a je súčasťou jeho katalógu ako M51. Spolu s jej spoločníkom, NGC 5195, sú ľahko pozorovateľné aj amatérskymi astronómami a môžu byť viditeľné dokonca aj pomocou ďalekohľadu.

Jej krásny pohľad spredu a blízkosť k Zemi umožňujú astronómom študovať štruktúru klasických špirálových galaxií a procesy tvorby hviezd.

So svojimi úlovkami sa môžete pochváliť

Na záver len pripomíname, že ak sa vám podarí zachytiť, či už vo forme fotografie alebo videa, niečo zaujímavé s počasím či astronómiou, určite nám to pošlite.

Môžete tak urobiť napr. prostredníctvom tohto odkazu. K dispozícii sme vám však aj prostredníctvom aplikácie WhatsApp.