Slovenský astrofotograf zachytil jednu z najstarších planetárnych hmlovín vo vesmíre

Vesmír ponúka bezodnú studnicu krásnych záberov. Tie najväčšie parády aktuálne prináša Webbov teleskop.

Svoje miesto vo vesmírnom bádaní však majú aj tí, ktorí sa venujú astrofotografii. Medzi tých šikovných možno určite zaradiť aj pána Jána Gajdoša z Belej nad Cirochou v okrese Snina. 

O jeho záberoch sme na našom webe informovali už neraz. Len minulý rok sa mu podarilo zachytiť polárnu žiaru, romantiku vo vesmíre, či hmlovinu, ktorá pripomína známu hernú postavičku.

Najnovšie sa na sociálnych sieťach podelil s ďalším nádherným záberom. Ide o Abell 31 - prastarú planetárnu hmlovinu.

Hmlovinu zachytí len skúsený astrofotograf

Medzi obrovskou tapisériou nebeských objektov vyniká Abell 31 (známa aj ako Sh2-290 alebo PK 219+31.1) ako fascinujúci príklad starobylej planetárnej hmloviny. Tento nebeský zázrak, ktorý sa nachádza približne 2 000 svetelných rokov od nás v súhvezdí Raka, v sebe ukrýva príbeh hviezdnej evolúcie a jemnej súhry medzi životom a smrťou vo vesmíre.

Planetárne hmloviny sú úžasné pozostatky hviezd s nízkou hmotnosťou, ako je naše Slnko, ktoré sa blížia ku koncu svojho života. Keď tieto hviezdy vyčerpajú svoje palivo, uvoľnia svoje vonkajšie vrstvy a vytvoria žiarivý obal z plynu a prachu. Abell 31 je jedným z najväčších známych príkladov s priemerom približne 7 parsekov (približne 23 svetelných rokov). Touto rozlohou sa vyrovná a možno aj prekoná ikonickú hmlovinu Helix, ktorá je obľúbeným cieľom amatérskych astronómov.

Napriek svojej impozantnej veľkosti zostáva Abell 31 pre svoju slabosť voľným okom neviditeľná. Je to preto, že žiarivý plyn hmloviny je rozptýlený na veľkej ploche, čo oslabuje jej celkovú jasnosť. Avšak pre zasvätených astrofotografov Abell 31 odhaľuje svoju skrytú krásu prostredníctvom špeciálnych filtrov, ktoré zachytávajú špecifické vlnové dĺžky svetla vyžarovaného atómami vodíka a kyslíka v hmlovine.

Štúdium tejto hmloviny ponúka cenné poznatky

Ďalším podmanivým aspektom je zložitá štruktúra Abell 31. Snímky odhaľujú centrálnu modrú oblasť obklopenú červeným prstencom. Žiarivý modrý odtieň pochádza z horúceho ionizovaného kyslíkového plynu, zatiaľ čo červenému prstencu dominuje emisia chladnejšieho vodíka. Táto farebná variabilita naznačuje zložité procesy prebiehajúce v hmlovine, kde zvyšková energia umierajúcej hviezdy excituje okolitý plyn, čo spôsobuje, že vyžaruje svetlo s rôznymi energiami.

Okrem toho Abell 31 vykazuje na svojom prednom okraji zaujímavý nárazový oblúk. Táto štruktúra v tvare oblúka vzniká pri rozpínaní hmloviny a jej interakcii s okolitým medzihviezdnym prostredím, obrovským priestorom plynu a prachu, ktorý preniká do priestoru medzi hviezdami. Pri stretnutí vzniká stlačená oblasť, podobná zvukovému tresku, ktorý vytvára nadzvukové lietadlo, čo vedie k pozorovanému tvaru oblúka.

Štúdium Abellu 31 ponúka cenné poznatky o záverečných fázach hviezdneho vývoja a o podiele planetárnych hmlovín na obohacovaní medzihviezdneho prostredia základnými prvkami, ako sú hélium, uhlík a dusík. Tieto prvky sa stávajú stavebnými kameňmi pre budúce generácie hviezd a planét, ktoré pokračujú v dedičstve umierajúcej hviezdy, ktorá zrodila Abell 31.

Ako pokračujeme v odhaľovaní tajomstiev vesmíru, Abell 31 nám pripomína neustály cyklus zrodenia, smrti a znovuzrodenia, ktorý riadi vesmír. Je svedectvom krehkej rovnováhy síl, ktoré formujú vesmír, a zložitej tapisérie nebeských objektov, ktoré vypĺňajú našu nočnú oblohu.