Zmena charakteru počasia ukončila na Slovensku viactýždňové obdobie s minimálnymi zrážkami. V približne mesiac trvajúcom období od polovice októbra do polovice novembra nezaregistrovali v niektorých oblastiach Slovenska zrážky vôbec. Pre TASR to uviedli klimatológ Pavel Faško a Lívia Labudová zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).
V rozsiahlych oblastiach Slovenska v tomto období zaznamenali iba nemerateľné množstvo alebo niekoľko desatín milimetra zrážok. Iba pár až niekoľko málo milimetrov dosiahli úhrny zrážok na niektorých miestach na krajnom západe a juhozápade Slovenska.
Podobne to bolo aj na krajnom severe, severovýchode a východe Slovenska. A iba tri milimetre zrážok v tomto období zaregistrovali aj na meteorologickej stanici na Chopku.
Nedostatok zrážok spôsobil podľa Faška vytváranie ich deficitu, ktorý v tomto viac ako štvortýždňovom období dosiahol na meteorologických staniciach Slovenska niekoľko desiatok milimetrov. „V priebehu jesene nie je až také nezvyčajné, že sa v klimatických podmienkach Slovenska vyskytne určité obdobie s nedostatkom zrážok. Teraz trvalo pomerne dlho, ale pretože nasledovalo po tohtoročnom veľmi daždivom septembri, na začiatku sa až tak nápadne neprejavovalo. Ale na konci prvej dekády novembra už sucho v povrchových vrstvách pôdy bolo veľmi citeľné,“ priblížil Faško.
Vplyvom pretrvávajúceho deficitu zrážok zaznamenávame podľa Faškových slov v súčasnosti na celom území Slovenska veľmi suché, na niektorých miestach až extrémne suché podmienky v rámci meteorologického sucha. „Toto obdobie zatiaľ pretrváva šesť až 10 dní v závislosti od lokality. Najintenzívnejšie meteorologické sucho zaznamenávame v okolí Piešťan a Topoľčian,“ poznamenal.
Pretrvávajúci deficit zrážok sa začína prejavovať aj v nízkej vlhkosti pôdy, obzvlášť vo vrchnej vrstve do hĺbky 40 centimetrov. V tejto časti pôdneho profilu je najnižšia relatívna vlhkosť na úrovni 50 až 60 percent v Podunajskej nížine, v Košickej kotline a na časti Východoslovenskej nížiny. Zvyšok krajiny dosahuje hodnoty v intervale 60 až 70 percent.
„To síce ešte nie je pod hranicou zníženej dostupnosti, ktorou je hodnota 50 percent, a teda vegetácia zatiaľ nie je v strese v dôsledku nedostatku vlahy, ale v mnohých lokalitách stredného a severovýchodného Slovenska to znamená výraznejšiu odchýlku od normálnych podmienok, ktoré by sa tam v danom čase mali vyskytovať,“ priblížil s tým, že z tohto dôvodu vo vrchnej vrstve pôdy zaznamenávame aj začínajúce až výrazné pôdne sucho. Týka sa to predovšetkým Oravy, Kysúc, Nízkych Tatier, Malej a Veľkej Fatry, ako aj Bukovských vrchov.
V nasledujúcich dňoch sa podľa Faška neočakáva výraznejšia zmena v meteorologickom, ani pôdnom suchu na Slovensku. Nie je očakávané ukončenie suchej epizódy, ale neočakáva sa ani jej zhoršovanie.
Situáciu tak nezlepší ani očakávané sneženie. Miestami sa síce očakávajú snehové úhrny nad 10 cm, avšak ani po jeho roztopení pôda prínos vlahy veľmi nepocíti.