Slintačka a krívačka je u ľudí ojedinelá. Jednu epidémiu sme tu už mali

Slintačka a krívačka je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré postihuje výlučne zvieratá, a to najmä hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kozy a raticovú zver. Nepostihuje ľudí, kone, psy a ani mačky, informuje TASR na základe vyhlásenia ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. 

Pôvodcom slintačky a krívačky je aphthovirus z čeľade Picornaviridae, ktorý je vo vonkajšom prostredí relatívne vysoko odolný. Medzi príznaky ochorenia patria vysoká horúčka, pľuzgiere a afty v ústnej dutine, ktoré spôsobujú slintanie, tiež pľuzgiere a vredy v oblasti kopýt párnokopytníkov spôsobujúce krívanie. Prítomná môže byť aj znížená chuť do jedla a strata hmotnosti.

Ministerstvo priblížilo, že prenos ochorenia môže byť spôsobený priamym kontaktom medzi infikovanými zvieratami. Tiež kontaminovaným krmivom, vodou, obuvou, oblečením a pracovnými nástrojmi. Vzduchom sa šíri vírus na veľké vzdialenosti. Zdrojom infekcie sú choré živé alebo mŕtve zvieratá, ich sekréty, exkréty a všetky produkty pochádzajúce z nich. 

Na ochorenie neexistuje liek

Ochorenie nie je možné liečiť, existuje len podporná starostlivosť. V súčasnom období je vakcinácia proti slintačke a krívačke v Európskej únii zakázaná a je možná len núdzová vakcinácia po potvrdení choroby. „Vakcinácia je možná, ale nevylučuje šírenie vírusu. Jedinou prevenciou pred šírením a možnosťou ochrany ďalších chovov je utratenie infikovaných zvierat,“ priblížilo ministerstvo pre TASR.

Následkami ochorenia sú výrazné ekonomické straty, hlavne pokles produkcie mlieka a mäsa. Tiež karanténa a prísne opatrenia na zabránenie šírenia vírusu. 

Ochorenie slintačky a krívačky je potvrdené v chovoch dobytka v troch obciach na juhu Slovenska − v Medveďove, Ňárade a Bake. Ochorenie sa na Slovensko dostalo zrejme vzduchom z Maďarska.

Epidémia slintačky a krívačky v Československu

V Československu sa slintačka a krívačka objavila naposledy pred viac ako polstoročím v prvej polovici 70. rokov minulého storočia. Vírus prenikol na naše územie z juhovýchodnej Európy, pričom nákaza sa vyskytla celkove vo vyše 170 ohniskách.

V tom čase predstavovalo toto ochorenie hotovú pohromu a mnohí Slováci prišli o svoje živobytie. Na dedinách panovali veľmi prísne hygienické normy, aby sa minimalizovalo šírenie ochorenia. 

Napriek tomu, uhynulo desaťtisíciek kusov dobytka. Kravy celé dni strieľali a dedinami sa ozýval dunivý zvuk od početných výstrelov.