Slávne Benátky neodolajú zmenám klímy. Ich ochrana môže zlyhať už o pár rokov
Talianske Benátky by najneskôr do konca storočia mohli zostať bez účinnej obrany pred extrémnymi prejavmi počasia.
Talianske Benátky by najneskôr do konca storočia mohli zostať bez účinnej obrany pred extrémnymi prejavmi počasia. Uvádza to nová štúdia talianskeho Národného ústavu geofyziky a vulkanológie (INGV). Pri búrkach a prílivoch by more mohlo prekonať systém Mose, ktorý v súčasnosti chráni mesto pred vzostupmi vodnej hladiny.
Podľa vedcov za nepriaznivým výhľadom do budúcnosti stojí stúpanie hladiny mora spôsobené zmenami klímy a tiež klesanie podložia stavieb, takzvaná subsidencie. Informuje o tom ČT24.
Vedci pracovali s tromi možnými modelmi vývoja hladiny mora, ktoré vypracoval Medzivládny panel pre zmeny klímy (IPCC), a s údajmi o subsidencii v rôznych častiach benátskej lagúny. Výskumníci upozorňujú, že podľa odhadov IPCC sa bude hladina mora zdvíhať o štyri až desať milimetrov ročne v závislosti od množstva emisií oxidu uhličitého.
V súčasnosti pred krátkodobým zvýšením hladiny, ktoré je obvykle výsledkom prílivu, silných dažďov a vetra, chráni Benátky systém Mose. Ten však má technické obmedzenia. Účinný je iba v prípade, že rozdiel medzi hladinou mora a vody v lagúne je menej ako tri metre. Pri zvýšení hladiny pri búrkach by tak Mose „mohol prestať chrániť Benátky okolo roku 2100 (vyšší limit) či okolo roku 2030 (mediánová pravdepodobnosť)“ v prípade najhoršieho scenára IPCC.
Každá časť Benátok pocíti iný dopad
Vedci poukazujú na to, že subsidencia zohráva kľúčovú úlohu v tom, ako rast hladiny mora bude podľa predikcií pôsobiť na rôzne časti benátskej lagúny. Kvôli menšiemu poklesu je menej ohrozený hlavný ostrov, kde sa nachádza historické centrum mesta.
Katastrofálnejšie dopady naopak vedci očakávajú na mesto Chioggia na juhu lagúny alebo na oblasť, kde sa nachádza benátske letisko. V tejto konkrétnej oblasti by do roku 2150 mohli skončiť pod vodou až tri štvrtiny územia.
Do roku 2150 každopádne hrozí zaplavenie veľkej časti ostrovov a území v benátskej lagúne, ktoré majú celkovú rozlohu 550 kilometrov štvorcových. V priaznivom scenári emisií by to bolo 112 kilometrov štvorcových.
V tom „stredne“ nepriaznivom potom o 27 kilometrov štvorcových viac. Pri nepriaznivom počasí by potom skončilo pod vodou 65 percent rozlohy celej oblasti.
