Sezóna kliešťov začala a nebezpečne stúpa počet prípadov encefalitídy a boreliózy. Vedci však vyvíjajú revolučný repelent.
Nový výskum ukázal, že kliešte sa boja mravcov. Tento poznatok chcú teraz využiť vedci – otestovali preto mravčie feromóny ako repelent proti nebezpečným parazitom.
Kliešte sú všade, podľa nových výskumov dokonca viac v parkoch ako vo voľnej prírode. Prenášajú množstvo nebezpečných chorôb a ochrana pred nimi je zložitá.
Vedci preto neustále pracujú na nových typoch repelentov, ktoré by človeka aj zvieratá pred roztočmi ochránili. Stále viac sa inšpirujú v prírode a jej mechanizmoch – tie totiž na rozdiel od ľudských laboratórií mali vďaka evolúcii na vývoj vlastných trikov desiatky miliónov rokov.
Práve z prírody pochádza nová potenciálne veľmi účinná ochrana proti kliešťom, ktorú skúmajú vedci z Univerzity Simona Frasera (SFU). Ich výskum vydaný v odbornom časopise Royal Society Open Science naznačuje, že použitie feromónov mravcov ako lokálneho repelentu alebo ako bariéry v prostredí môže pomôcť ochrániť turistov pred uhryznutím kliešťov.
„V lete je pomerne veľké riziko stretnutia s kliešťom, keď aj na okrajoch chodníkov,“ hovorí hlavná autorka štúdie Claire Goodingová z SFU.
Kliešte prenášajú viac chorôb ako ostatné roztoče aj hmyz a ich prirodzený areál sa môže v dôsledku klimatických zmien rozširovať, čo zvyšuje potrebu stratégií aj nových repelentov.
Kliešte, rovnako ako väčšina iných tvorov, majú svojich predátorov, ktorým sa logicky pokúšajú vyhnúť. Vedci z SFU preskúmali, akých druhov sa kliešte najviac obávajú.
„Rozhodli sme sa pozrieť na mravce, pretože sú spoločenským hmyzom a na vzájomnú komunikáciu používajú obrovskú škálu feromónov,“ vysvetľuje Goodingová. „Sú skrátka chemicky hluční. A pre tvorov, ktorí vnímajú svet chemicky, je ľahké na základe feromónov predvídať, kde sa budú nachádzať.“
Presne tak spoznávajú svet kliešte – chemické signály sú pre nich rovnako dôležité v orientácii, ako pre človeka oči.
Ukázalo sa, že kliešte sa vyhýbajú povrchom, kde sa vyskytovali mravce, a to aj dlhú dobu po tom, čo vedci mravce odstránili. „Povedia si, že na to miesto nepôjdu, pretože by tam mravce buď mohli byť, alebo sa čoskoro vrátiť,“ opisuje Claire Goodingová výsledky výskumu.
Jej tím potom identifikoval špecifické chemické feromóny a tiež dve mravčie žľazy, ktoré ich produkujú. V predposlednej fáze výskumu vytvorili v spolupráci s chemikmi umelú verziu týchto feromónov. V závere výskumu zistili, že kliešte sa vyhýbajú aj povrchom ošetreným týmto syntetickým feromónom.
Tím, ktorý spolupracuje s komerčnými partnermi na ďalšom rozširovaní objavov do aplikačnej sféry, už podal na repelentné chemikálie patentovú prihlášku.
Dúfajú, že sa ich podarí uviesť na trh pre reálne použitie, a to buď ako lokálny repelent vo forme spreja, ktorým sa dá ošetriť oblečenie alebo telo, alebo dokonca ako takzvaný environmentálny repelent, ktorým by sa dali nasprejovať celé plochy, odkiaľ treba kliešte vyhnať.